Teenage love H.S

50. kapitola

Začala som sa rozhlidať okolo seba. Nemala som tušenia, kde sa nachádzam, v miestnosti bola čiernočierna tma, ktorá mi naháňala obrovský  strach.

Chcela som kričať, no z úst som nevydala ani hlásku, pripadala som si úplne bezbranná. Do očí sa mi nahrnuli slzy, ktoré začali v potôčikoch stekať po mojich lícach. Kolená sa mi podlomili a ja som padla k studenej zemi, svoje ruky som obtočila okolo tela v snahe zahriať sa, pretože v miestnosti bola strašná zima a ja som bola oblečená v obyčajnom tričku a legínach.

Dvere miestnosti sa otvorili a niekto vošiel dovnútra, no kvôli tme som nedokázala rozpoznať kto. Osoba sa postavila predomňa chvíľu sa nič nedialo, no potom mi dva prsty nadvihli bradu a ja som tak mohla aspoň trochu vidieť do jej tváre. Bola to Nicole a na jej tvári pohrával zákerný úsmev.

"Naozaj si si myslela, že mu na tebe záleží? Že sa kvôli tebe zmení? Och, si taká naivná Rose. Vždy bol, a vždy bude iba môj. Čím by si ho asi tak mohla zaujať ty ? Si len obyčajná nula, ktorá nikdy nič nedokáže a vedel to aj tvoj otec, ktorý radšej umrel, ako by ťa mal ďalej trpieť. Nikoho nezaujímaš, si nič. Si len obyčajná štetka, ktorá mu naivne naletela, no uvedom si, že Harry ťa nikdy nemiloval. Po celú tú vašu maškarádu chodil za mnou, pretože ty si mu nebola dosť dobrá a nedokázala si mu dať to, čo potreboval." Slová, ktoré vychádzali z jej úst sa hlboko zabodávali do môjho srdca, z mojich očí tiekli slzy a z úst vychádzali vzlyky.

Dvere sa znovu otvorili a do miestnosti tak vošla ďalšia osoba, ktorá sa postavila vedľa Nicole a posmešne sa na mňa dívala.

"Ako by som ťa mohol milovať ? Pozri sa na seba. Si iba ďalšia na môj zoznam Rosemary. Nikdy som ťa nemiloval. Ako by som mohol? Si odporná, nikomu na tebe nezáleží, každému iba prekážaš. Nikdy pre mňa nebudeš dosť dobrá." Povedal Harry a rovno pred mojimi očami prilepil svoje pery na tie Nicoliine. Jeho slová boleli omnoho viac ako čokoľvek iné. Moje srdce sa rozbilo na miniatúrne kúsky, ktoré už nikto nikdy neposkladá. Navždy ostane rozbité chlapcom, ktorý ho vlastnil celé, no nebolo pre neho dosť dobré.

Vystrelila som do sedu a porozhliadla sa okolo. Keď som zistila, že sa nachádzam v mojej izbe doma, tak som si vydýchla a rukou utrela čelo, po ktorom mi tiekli kvapky potu. Čo to preboha bolo? Nahovárala som si, že to bola iba obyčajná nočná mora, no popravde ma to naozaj desilo. Bolo na tom niečo pravdy ? Nie. Nemohlo byť. Môj otec ma miloval a neverím ani tomu, že by si so mnou Harry zahrával, musí mu na mne aspoň kúsok záležať. Neverím, že som mu ľahostajná. Povedal mi všetko o svojom detstve, otvoril sa mi tak, ako nikomu. Nemôže to byť pravda.

Potrebovala som, aby okolo mňa omotal svoje paže, venoval mi bozk na čelo a povedal, že všetko bude v poriadku, že nič z toho nebola pravda.

No Harry tu nebol, aby ma vtiahol do jeho bezpečného objatia, aby ma pobozkal na čelo a povedal, že všetko bude v poriadku. Bola som tu iba ja s mojími zmätenými myšlienkami a slzami tečúcimi po lícach.

Vstala som z postele a odišla do kuchyne, kde som si napustila pohár studenej vody a trochu sa z neho napila. Mama s Theom našťastie stále spia, takže som im nemusela vysvetľovať moje rozpoloženie a to, čo robím o pol druhej ráno v kuchyni.

Aj s pohárom vody som vyšla hore schodmi a ľahla si späť do postele. Snažila som sa na to prestať myslieť, no nešlo mi to. Pred očami som stále mala Nicole s jej zákerným úsmevom a Harryho, ktorý sa na mňa znechutene díval.

Takto som sa prehadzovala na posteli asi polhodinu, keď som sa rozhodla vziať do ruky mobil a zavolať Harrymu. Boli dve hodiny ráno. Určite spí, no ja som potrebovala počuť jeho hlas, ktorý mi pomôže vyhnať z hlavy nočnú moru, ktorá vyzerala neuveriteľne reálne.

Zvonilo to, no Harry nedvíhal. Chystala som sa hovor zrušiť, no na poslednú chvíľu to zdvihol.

"Čo chceš ?" Opýtal sa ma dievčenský hlas, ktorý znel naštvane, ako by som ich pri niečom prerušila.

"Prečo máš Harryho telefón?" Snažila som sa znieť normálne, no pri pomyslení, že Harry je znova s Nicole a mňa ignoruje, sa mi do očí tisli slzy. No stále vo mne horelo to malé svetielko nádeje, ktoré hovorilo, že by ma Harry nepodviedol, že mu na mne záleží.

Na druhej strane telefónu som počula buchot a o chvíľu sa v mobile ozval Harryho hlas, ktorý som ešte pred chvíľou tak veľmi potrebovala počuť.

"Rose? Prečo mi voláš?" Opýtal sa ma zmäteným hlasom. Chcela som sa ho opýtať čo tam robí, a prečo ma ignoruje, no mobil mu znova uchmatla Nicole.

"Nechaj ho na pokoji. Ak by mu na tebe záležalo, tak by teraz nebol so mnou v posteli." Povedala a ihneď hovor zrušila. Mala pravdu. Ak by na mne Harrymu záležalo, tak by nechodil za inými. Znova som mu naletela. Z očí sa mi spustil vodopád sĺz, ktoré som sa snažila zastaviť, pretože nenávidím to, ako často kvôli nemu plačem. No pomyslenie, že práve leží v posteli s Nicole tak hrozne bolelo, že po pár minútach som sa ich ani nesnažila zastaviť a ľahla som si naspäť do postele. Mobil na nočnom stolíku stále vibroval z prichádzajúcich hovorov, no ja som nemala chuť počúvať jeho výhovorky. Všetci ma varovali, no ja som mu znova naletela.

***

Harryho pohľad
Zobudil som sa so strašnou bolesťou hlavy. Po celej izbe sa váľali prázdne fľašky od alkoholu a ohorky cigariet. Ak by Rose vedela, že som fajčil, bola mi na mňa nahnevaná a sklamaná.

Kurva, Rose. Pomaly som si začal vybavovať spomienky z minulej noci, to ako som prišiel na túto skurvenú párty, na ktorú ma donútila prísť Nicole, to ako sa po mne začala Nicole neskôr sápať a hlavne to, ako mi v noci volala Rose s úplne vystrašeným hlasom a zdvihla jej to tá kunda Nicole. Rose si určite myslí, že som s ňou spal a pravdepobne ma teraz nechce vidieť, no musím jej to vysvetliť. Je pravda, že pri niektorých situáciách zo včera mám kvôli alkoholu ešte slabé výpadky a nepamätám si ich úplne presne ako ani to, čo sa stalo medzi mnou a Nicole, no viem na sto percent, že by som Rose nikdy nepodviedol.

Nejakým zázrakom som vstal z postele a vliezol pod studenú sprchu, ktorá ma trochu prebrala. V kuchyni som si vzal nejaký prášok na bolesť hlavy a nasadol do auta. Bolo deväť hodín ráno, Rose je už určite v škole, takže som sa tam vybral aj ja. Normálne by som po takejto opici ležal ďalšie dva dni v posteli, no dnes som potreboval vidieť Rose a všetko jej vysvetliť.