Teenage love H.S

44. kapitola

Práve keď som ráno vyšla z domu, tak pred naším domom zastavil čierny Range Rover, z ktorého vystúpil Harry.

"Ahoj, čo tu robíš ?" Opýtala som sa ho zmätene a nechala sa vtiahnuť do jeho prijemného objatia.

"Prišiel som vyzdvihnúť moje dievča." Povedal a mne z jeho slov poskočilo srdce.

"Ale nevraveli sme, že nejakú dobu o nás nikomu nepovieme? Neviem ako ty, ale myslim, že ak spolu prídeme do školy, tak sa to nezaobíde bez opletačiek."

"Nech si každý myslí čo chce. Chcem, aby všetci videli, že si moja." Povedal a mne sa na tvári vytvoril široký úsmev. Prikývla som a obaja sme nasadli do jeho auta a rozišli sa ku škole.

***

Pred školou postávalo mnoho žiakov, ktorí nám zatiaľ nevenovali pozornosť, no to sa zmenilo hneď ako sme vystúpili z auta a Harry preplietol naše prsty. Oči väčšiny študentov sa presunuli na nás a všetci si začali niečo šepkať. Harrymu to asi nevadilo, keďže mi venoval povzbudzujúci úsmev a stisol moju ruku. Nicole a jej barbíny - ako ich s Cas voláme - na nás hľadeli nazúrene a priam ma zabíjali pohľadom.
Jej pohľad ma nabil energiou, takže som sa viac pritiskla k Harrymu a ten položil svoju ruku okolo mojich ramien, čo spôsobilo, že Nicole si povrchne odfrkla a nasupene odkráčala niekam preč.

"Čo máš prvú hodinu ?" Opýtal sa ma a Harry pri skrinkách a ja som sa zamyslela.

"Biológiu a ty?"

"Dejepis na druhej strane škole, takže budem musieť ísť." Povedal a viac si ma pritiahol k nemu. Venoval mi nežný bozk a potom odkráčal opačným smerom ako ja.

Vošla som do učebne, ktorá bola preplnená žiakmi a zozadu sa na mňa usmievala Cas.

"Ahoj Rose, platí ten dnešok?" Opýtala sa ma a pohodila dozadu svojimi ryšavými vlasmi.

"Jasné. Po škole pôjdeme k tebe, aby si si vzala veci, a potom ku mne." Povedala som s úsmevom a Cassidy nadšene prikývla.

Lavica pred nami bola nezvyčajne prázdna a mňa by zaujímalo, kde sa Zayn túla. Z kabelky som vytiahla telefón a rýchlo vyťukala správu, kde som sa ho pýtala, prečo neprišiel do školy.

Z myšlienok o Zaynovi ma vytrhla učiteľka, ktora vošla triedy, takže som mobil odložila späť do kabelky a snažila sa venovať pozornosť novému učivu.

***

Kráčala som na obed, keď mi vo vrecku zavibroval mobil. Rýchlo som ho vytiahla s nádejou, že mi Zayn odpísal, no moje nádeje ihneď vyhasli, keď na obrazovke svietila správa od mamy, v ktorej mi oznamovala, že musela náhle odísť na služobnú cestu a vráti sa v pondelok. Odpísala som jej, že to je v pohode, aj tak u nás bude Cassidy, takže mi to vlastne vyhovuje.

Keď som odkladala telefón do kabelky, tak sa okolo môjho pádu obmotali dve mohutné dlane. Podľa vône som spoznala, že je to Harry, takže som sa pousmiala a chytila ho za jeho ruky, aby som si ho otočila k sebe.

"Ideš na obed ?" Opýtal sa ma a svoju ruku preplietol s mojou. Prikývla som a zahľadela sa do jeho očí, ktoré práve nádherne žiarili.

"Harry? Nevieš kde je Zayn? Absolútne sa mi neozýva." Ešte sa nestalo, že by mi nezdvíhal telefón alebo aspoň neposlal správu, a preto ma to tak znervózňovalo.

"Neviem, nikomu sa dnes neozval." Povedal zamyslene, čím sa moje obavy len zvýšili.

O chvíľu sme už obaja sedeli v jedálni za stolom aj s Liamom, Louisom a Niallom. Všetci sa medzi sebou rozprávali asi o futbale, čo mňa veľmi nezaujímalo, takže sa moje myšlienky znova ubrali k Zaynovi. Taktiež som si uvedomila, že budem musieť zájsť za Mattom a povedať mu ako to je, aj keď by som to radšej nechala tak a proste zabudla na všetko čo sa za posledných pár dni stalo.