Teenage love H.S

22. kapitola

Ráno som sa zobudila na to, že mi niečo ťažké leží na hrudi. Keď som otvorila oči, tak som zistila, že to ťažké je Harryho hlava položená cezo mňa. Jeho ruky boli obmotané okolo môjho pásu a ja som len tak - tak mohla dýchať, no aj tak som sa musela pousmiať. Harry vyzeral tak spokojne, na tvarí mu trónil úsmev a vráska medzi obočím z jeho neustáleho mračenia bola preč. Pousmiala som sa nad tým a ruku mu zaborila do jeho kučier. Aj keď som riskovala, že sa zobudí, tak ma to neodradilo. Pomaly som sa nimi prehrabovala a kochala sa jeho krásnou tvárou. Vážne som práve povedala, že má krásnu tvár?

Síce sa mi nechcelo ho budiť, no môj močový mechúr na tom nebol dobre, takže som s ním jemne zatrisla a prešla rukou po jeho odhalenom ramene, no on len niečo zamrmlal a svoj stisk na mne zosílil.

"Harry no tak, potrebujem na záchod." Povedala som a znova mu rukou pošla po ramene.

"A prečo kurva budíš mňa? " Opýtal sa a ja som sa musela zasmiať nad tým, že aj keď je v polospánku, tak musí nadávať.

"Tak otvor oči a uvidíš prečo budím teba, ty rozumbrada." Harry pomaly otvoril oči a keď uvidel, že sa ma drží ako kliešť, tak sa razom prebudil a svoje zovretie uvolnil. Zmätene sa na mňa pozeral, no aj tak sa prevalil na druhú časť postele. Ja som sa zdvihla z postele a odišla do kúpeľne, kde som previedla rannú hygienu a vrátila sa späť za Harrym, ktorý sa práve prezliekal.

"Čo máš dnes na pláne?" Opýtala som sa ho, zatiaľ čo si on cez hlavu preťahoval tričko.

"Chcem ti ukázať jedno miesto, kam som chodil s dedkom." Po jeho dnešnom výraze, keď sa prebudil som si myslela, že nebude mať dobrú náladu, no asi som sa mýlila a som rada. Určite to je lepšie ako keby tu mal na mňa byť nepríjemný ako včera večer.

Potom sme obaja zišli dole a ja som nám urobila raňajky v podobe palaciniek, ktoré tentoraz neskončili na našich hlavách ale na tanieri spolu s jahodami a šľahačkou.

"Ako vidím, tak nebudeš potrebovať tie moje lekcie varenia." Povedal po pár minútach Harry a ja som sa na neho uškrnula.

"Dobre, môžeš si ísť sadnúť do auta. Ja idem ešte niečo vziať a vyrazíme. "Povedal mi Harry, keď sme dopratali. Do ruky som si vzala kabelku a vyšla von k autu. Harry prišiel pár minút po mne a niečo položil na zadné sedadlá, no keď som sa chcela otočiť a zistiť, čo to je, tak na mňa vrhol varovný pohľad so slovami " nech ťa kurva ani nenapadne sa tam pozrieť, ty jedna zvedavá hlava" a tak som sa radšej otočila späť, no musela som sa zasmiať nad jeho prezývkou 'zvedavá hlava', ktorá však bola pravdivá.

Asi o polhodinu Harry zastavil pri obrovskej lúke plnej kvetov levandule. Prekvapene som otvorila oči, a nadšene sa na neho pozrela.

"O môj bože Harry, to je nádnerné. Levandule sú moje obľúbené kvety a táto lúka...- kedy si ju objavil?"

"S dedom sme sem chodili vždy, keď som k nemu prišiel. Myslím, že toto miesto nikto nepozná, preto je tak krásne. Ľudia ho ešte nezničili, ako všetko ostatné." Povedal, no skôr než som niečo stihla odpovedať, tak otvoril dvere auta a vystúpil von, no ešte pred tým otvoril zadné dvere a z auta vytiahol košík, v ktorom bola kopa jedla.

"Kedy si to preboha stihol pripraviť?"

"To je moje tajomstvo." Mrkol na mňa a rozišiel sa do stredu tej nádhernej lúky, kde som ho nasledovala. Keď Harry z košíka vytiahol aj deku tak som sa na heo pozrela neveriacim pohľadom, no nič mu na to nepovedala.

"Na podobnú lúku som chodila s Hailey, len tam neboli levandule, ale rôzne poľné kvety a bola hneď za jej domom, takže sme tam chodili dosť často a tiež sme si robili takéto pikniky. Keď sme mali asi 14 rokov, tak sme začali natáčať niečo ako video diary a prvú časť sme natočili práve na tej lúke. Hovorili sme tam rôzne hovadiny. Napríklad, ako si predstavujeme náš život, manžela, deti a ďalšie somariny. " Zaspomínala som si a Harry ma prekvapivo celú dobu počúval.

"Mala si ju veľmi rada, však?" Opýtal sa ma Harry, no ja som sa zmohla len na prikývnutie, pretože sa mi do očí hrnuli slzy.

"Toto miesto mi prvýkrat dedo ukázal, keď som mal 6 rokov a mama ma tu prvýkrat za ním poslala samého na prázndiny, no ja som tu nechcel byť. Ale keď som tu strávil pár dní, tak sa mi nehcelo ísť ani domov. Potom som tu chodil, vždy keď som mal čas, pretože som si to tu zamiloval." Povedal Harry a zahľadel sa do diaľky. Pousmiala som sa nad tým, že mi za posledé dva dni odhalil dosť veľký kúsok seba, ale musím priznať, že aj ja som mu povedala veci, ktoré nevravím len tak hocikomu a popravde ani neviem prečo som to vyrozprávala práve jemu. Hlavu som si položila na Harryho rameno a zapozerala sa na svetlo modrú oblohu.