Teenage love H.S

26. kapitola

Neviem akú dlhú dobu som tam strávila, no keď som sa ako tak ukľudnila, tak som vyšla von z wc a odišla domov. Nemala som náladu byť v Harryho blízkosti. Stačí, že k nám má dnes prísť na večeru.

Keď som prišla domov, tak som mame napísala správu s tým, že som prišla domov skôr, pretože mi bolo zle. Telefón som si vypla, pretože mi v kuse vibroval od prichádzajúcich hovorov a zachumlala sa do perín, kde som po pár minútach zaspala.

***

Zobudil ma silný buchot na vchodové dvere. Pozrela som sa na hodiny, ktoré ukazovali dvanásť čo znamená, že som spala dve hodiny. Na sebe som mala len dlhé tričko, vlasy v strapatom drdole a oči som mala určite červené a opuchnué, no neriešila som to.

Keď som otvorila dvere, tak sa predomnou ocitol Harry, ktorý si ma celú prezrel a ja som oľutovala, že som sa najprv neprezliekla.

Chcela som mu zabuchnúť dvere pred nosom, no on strčil nohu medzi dvere s rukou ich viac odchýlil, napriek môjmu stisku na nich. Vrhla som na neho naštvaný a zároveň zúfalý pohľad.

"Rosie, prosím pusť ma dovnútra. Chcem ti to vysvetliť." Povedal a ja som sa napriek slziam v očiach ironicky zasmiala.

"Tu nieje čo vysvetľovať Harry. Jeden deň bozkávaš mňa a ten druhý Nicole. Takto sa správaj k tým šľapkám, s ktorými spíš, ale už si konečne zapíš do tej tvojej hlavy, že ja niesom ako ostatné a nenechám so sebou zametať. " Povedala som a znovu mu chcela zatvoriť tie hlúpe dvere, pretože som videla zahmlene a nechcela som, aby ma videl plakať.

"Ja to kurva viem. Si iná než ony a to sa mi na tebe kurva páči. Tak ma prosím pusť dnu." Povedal a ja som prekvapene zamrkala, ale povolila stisk na dverách, aby mohol vojsť.

"Tak, vysvetľuj." Pokynula som mu, keď sme si obaja sadli na sedačku v obývačke. Harry si povzdychol a tvár si vložil do dlaní.

"Rose, ja viem, že to bola chyba. Viem to, kurva. Ale prosím ťa, daj mi druhú šancu . Ty, ako jediná ma chápeš a veríš, že som dobrý človek a ja ťa nechcem stratiť. Toto celé je pre mňa nové, doteraz som nemal nič ako kamarátky, len kurvy do postele. Doprdele, ani neviem, prečo som ťa vtedy pobozkal, proste som to vtedy tak chcel. Ale viem, že ťa nechcem stratiť." Povedal a ja som poctila menšie sklamanie. Svojimi očami sa mi hlboko pozrel do tých mojich a ja som v nich mohla vidieť úprimnosť.

"Harry, ale ja nechcem byť tvoja kamarátka s výhodami."

"Tak proste zabudnime na ten bozk. Bude to ako pred tým. Kamaráti?" Povedal a natiahol ku mne svoju ruku, ktorú som po chvíli prijala a potriasla mu ňou, no on si ma vtiahol do objatia, ktoré som tak zbožňovala. Čakala som od neho, že možno povie, že chce aby sme boli pár, no to som asi príliš naivná.

Neviem ako budem zvládať, keď ho budem vídať s inými dievčatami, pretože či chcem, či nie k Harrymu začínam niečo cítiť, ale zatiaľ neviem povedať čo presne a to sa mi nepáči.

***

"Tak Harry, ako pracujú tvoji rodičia ?" Opýtala sa mama pri večeri a ja som videla ako sa Harry napol, no pokojne jej odpovedal.

"Môj otec je právnik a mama zomrela." Povedal a vidličkou sa hrabal v jeho tanieri.

"Oh to ma mrzí. Máš nejakých súrodencov ?"

"Nie, som jedináčik madam." Mama prikývla a do úst si vložila vidličku s kuracím mäsom. Videla som na jej výraze tváre, že sa jej Harry páči. Myslím, že málokto ju nazýva 'madam'.

"Bývate v tomto meste odmalička alebo ste sa sem prisťahovali?" Chudák Harry tu bol ako na výsluchu, mama mu v kuse kládla nejaké otázky a ja som sa čudovala, že to takto zvláda. Iní by si pomysleli, že dávno vybuchne, ale on nie. V kľude jej odpovedal na všetky otravné otázky a ja som za to bola rada.

"Prisťahovali sme sa sem, keď som mal jeden rok, pretože tu otec dostal výbornú pracovnú ponuku, takže tu bývame skoro odmalička." Mama ho zaujato počúvala a prikyvovala mu.

"To jedlo je úžasne, pani Johnson." Pochválil mame večeru a tá sa na neho ďakovne usmiala a konečne prestala s jej otrávenými otázkami.

Keď sme všetci dojedli, tak som mame pomohla spratať, a potom sme si všetci sadli do obývačky, kde pokračoval mamin už menší výsluch. Úprimne, ľutovala som Harryho.

Asi po hodine sa Harry vybral domov, takže som ho išla odprevadiť.

"Takže je to medzi nami v pohode ?" Opýtal sa ma medzi dvermi a ja som sa na neho zapozerala. Áno, ublížil mi, ale neurobil vlastne nič zlé. Som len jeho kamarátka, takže si môže robiť čo chce.

Prikývla som a snažila sa pousmiať, no vyšiel z toho slabý a smutný úsmev a Harry si to všimol a chcel niečo povedať, ale ja som to viac nechcela rozoberať, takže som ho predbehla.

"Dobre, takže v pondelok v škole?" Opýtala som sa ho a on prikývol. Usmiala som sa na neho a zatvorila dvere, o ktoré som sa oprela a  zatvorila svoje oči. Myslím, že to bude ešte ťažké.