Korunný princ

Úryvok a pár slov na úvod

Eric sledoval otca s ľadovým pokojom, no nemohol si ho udržať dlho. To mu nebolo podobné. Bol si istý, že ho nahneval, no rovnako tak tým, že mal pravdu. Díval sa do jeho tváre poznačenej vekom a videl, že nad niečím tuho premýšľa. Vrásky na čele sa mu prehlbovali každou sekundou viac a viac. Ericovo obočie sa stiahlo, keď sa dvere miestnosti konečne zavreli. Rátal sekundy do jeho výbuchu. Tri... Dva... Jeden...

„Čo to malo znamenať, Eric?! Som tvoj otec, ale v tejto miestnosti som predovšetkým tvojím kráľom. Spochybnil si moje rozhodnutia ako aj spôsob vlády! Robil si si zo mňa posmech pred celou radou! A, ako inak, zase raz si musel pripomenúť, že by si najprv stínal hlavy, až potom premýšľal!" Edmund zúril. Červený v tvári sa vŕšil na svojom synovi, ktorý raz mal prevziať jeho žezlo. Eric si udržiaval zamračený výraz, no teraz pohľad modrých očí smeroval na otca.

„Nedokážem len tak pokojne počúvať o tom, ako o matke hovoria! Ako ty!"

„Nepočúvam to pokojne, ale keby som reagoval na všetko tak, ako ty, nemal by som komu vládnuť! Samozrejme v prípade, že by ma najskôr nezvrhli!" Eric sa nespokojne zamrvil na stoličke. Jeho hnev len stúpal, no zjavne nebola možnosť, že by si oni dvaja porozumeli.

„Matka si to nezaslúži. Bojovala predsa za nich! Vďaka nej zaniklo otroctvo a ľudia žijú lepšie, ako predtým." Hoci to nemal možnosť zažiť, história hovorí jasne.

„Máš pravdu, niektorí už na to očividne zabudli," povedal miernejšie Edmund a skleslo sa posadil. „No i tak nemáme právo ľudí vraždiť za to, čo hovoria. Ľudí si nezískaš tým, že ich budeš desiť, Eric." Princ odvrátil pohľad. Možno mal otec pravdu, ale možno by práve strach ľudí donútil k úcte.

„Takže neurobíš nič? Ani keď o nej tak bude hovoriť celá krajina? Ani keď to vyvrcholí pokusom ublížiť jej?" Edmund zamračene zavrtel hlavou.

„Očakávať to najhoršie je dobrým krokom opatrnosti, ale nie konať, akoby k tomu už došlo. Nateraz sa zmier s riešením, ktoré som odsúhlasil. Ak to neprinesie dobré výsledky, zvážim ďalší krok." Neostávalo mu iné, ako ustúpiť. Stále bol predsa kráľom jeho otec a tak ani nemal na výber. Jeho pocity nepodnecovali nedostatok rešpektu voči nemu, to vôbec nie. Vždy k otcovi vzhliadal a obdivoval ho. No jeho konanie bolo tak často v rozpore s jeho vlastnými myšlienkami, že sa občas proste neovládol.

~

Vítam Vás pri sľúbenej novej knihe, ktorá nesie názov Korunný princ. Ako som už spomenula a aj názov napovedá, dej sa bude točiť predovšetkým okolo Erica, syna kráľa a kráľovnej. Tí, ktorí ste Otrokyňu nečítali, snažím sa to písať spôsobom, aby nebolo nutné čítať najprv pôvodnú knihu. Samozrejme, lepší zmysel to dáva v riadnom poradí, ale nie je to nevyhnutnosť. Korunný princ priamo nadväzuje na finále Otrokyne, ktoré takto bude prezradené, rovnako ako iné veci. No keď vám to nevadí, smelo čítajte.

Táto kniha je predovšetkým o získavaní a stratách. Je tiež o ľudskej sile a slabostiach, o sebeckosti, nadradenosti, zvrátenosti ľudskej morálky, ignorovaní pocitov ostatných, pomýlenej sebaľútosti, ale aj o odhodlaní, prijatí zodpovednosti a schopnosti nájsť v sebe silu, o ktorej pochybujeme. V deji sa objaví aj linka vyvíjajúceho sa vzťahu, ale primárne o láske to nebude.

Príbeh je odlišný od pôvodnej knihy, zameriava sa však na podobne nepekné témy a postavám nakladám, ako sa patrí a koľko sa do nich zmestí. Veď to už u mňa poznáte. Neviem, nakoľko si obľúbite hlavnú postavu. Rozporuplnejší charakter som asi ešte doteraz nevytvorila. Ale dajte mu šancu :-)

Kapitoly budú pribúdať, ako sa podarí. Už sa nebudem držať žiadneho rozvrhu a pravidelnosti, lebo mi to aj tak potom nevychádza. Ale rozhodne nebudete na nové časti čakať veľmi dlho. Na začiatok asi raz za týždeň, ešte nemám predpísaných veľa.

Dúfam, že kniha sa vám bude páčiť a dáte mi to najavo hviezdičkami a komentármi. Nebojte sa aj kritizovať chyby v deji a podobne, možno mi práve vaše postrehy pomôžu príbeh zdokonaliť, či napraviť niečo, čo mi uniklo.

Čo viac dodať? Už len... Prajem príjemné čítanie...