Korunný princ

~ 13 ~

KRV NA ÚSVITE

   V ten večer sa Eric mal zúčastniť na dohodnutom zápase v aréne. Karl mu mesiac po tom incidente v noc Jasonovej smrti dal znovu šancu, ale s výstražne zdvihnutým prstom mu dôrazne dohováral, že nebude viac podobné prešľapy tolerovať. Ak si vraj potrebuje vybúriť hnev, nech si ho vytrieska do stromu, nie na chlapoch v jeho aréne. Nedal by mu vôbec druhú šancu, zvyčajne to nerobí, ak niekto takto hrubo poruší pravidlá, ale Eric je fakt dobrý bojovník a preto spravil výnimku.

   Lavice vôkol ústredného kruhu pokrytého špinavým pieskom boli ako vždy preplnené. Stávky boli dávno uzavreté, keďže zápas bol ohlásený dopredu. Riley sledoval svojho princa, ako sa prechádza sem a tam po kraji arény a precvičuje si ramená. Kukla mu zakrývala tvár aj havranie vlasy, ale on už ho poznal veľmi dobre aj bez toho, aby mu videl tvár.

   Na odhalenom hrudníku sa mu krížom cez prsný sval tiahla tenká jazva. Bola pamiatkou na bitku počas vojny vo Vizagarre, ktorej sa zúčastnil ako pätnásťročný. Už tam mal možnosť vidieť, že princ je zrodený pre boj. Nikdy nevidel tak mladého chlapca oháňať sa mečom s toľkým zanietením, ale aj agresivitou sálajúcou snáď z každej bunky jeho tela. Doteraz mal v pamäti uložený obraz jeho chlapčenskej tváre, ktorá ešte ani poriadne nezačala nadobúdať mužné črty, celú pokŕkanú krvou a so zúrivosťou vpísanou v každom kúsku jeho bojovného výrazu.

   Na ľavom ramene sa mu vynímala menšia jazva. Utŕžil ju od neho, keď spolu jeden z nespočetne veľakrát trénovali s mečmi. Princ ho doslova donútil, aby naňho nebral ohľady. Riley nebol blázon, samozrejme, že ich spočiatku bral. No Eric ho nakoniec tak vyprovokoval, že sa Riley prestal snažiť neprizabiť svojho princa a útočil naňho so všetkým nasadením. Eric bol veľmi dobrý, no ich sily boli vyrovnané. Napokon sa Rileymu podarilo zasiahnuť ho a pár sekúnd na to si uvedomil, čo spravil. 

   Ericov zúrivý výraz mu jasne napovedal, že to poriadne prepískol. Klesol na kolená a prosil princa o odpustenie s hlavou sklonenou až takmer k zemi, keď počul jeho rýchle kroky. Prižmúril oči s istotou, že mu Eric namieste odtne hlavu. No on zastavil tesne pred ním a prísnym tónom mu prikázal, aby vstal. Riley poslúchol a Eric mu položil ruku na rameno.

   „Si prvý, kto so mnou namiesto smiešnych hier skutočne trénoval," povedal vtedy, zatiaľ čo Rileymu srdce bilo až v krku stále istotou, že bije posledné minúty. Prekvapene hľadel, ako sa princ spokojne usmial, nedbajúc na krvácajúcu ranu na ramene. „Odteraz trénujem len s tebou. Rovnako, ako dnes," zahlásil a Riley musel presviedčať sám seba, že sa to skutočne odohralo tak, ako to jeho oči a uši vnímali.

   Do arény nabehol jeho protivník, s ktorým už neraz bojoval. Postavami sa takmer vyrovnali, no výraz v mužovej tvári prezrádzal číru agresiu a chuť po krvi. Riley bol už aj tak v strehu viac, než obvykle. Nebol rád, že sem dnes šli. Po varovaniach jeho otca a Jaidenových komentároch sa omnoho viac bál o princovo bezpečie. Vedel, že Eric sa dokáže o seba postarať aj bez neho, pravdepodobne by roztrhal holými rukami hocikoho, kto by sa mu pokúsil siahnuť na život. No aj tak nemal dobrý pocit. Eric ho však nepočúval a hoci ho reči, ktoré sa o ňom rozšírili, naštvali, nemienil nijako zvýšiť svoju opatrnosť.

   Pán arény oznámil začiatok súboja a dav nadšene zaburácal. Prvú ranu schytal protivník, Eric sa prvým úderom úspešne vyhýbal. Dlho okolo seba krúžili, snažili sa jeden druhého zasiahnuť či vyprovokovať k chybnému kroku. Riley pozorným okom, ako jastrab na love, sledoval okolie aj svojho princa. Nesmelo mu nič uniknúť. Vždy musel počítať s možnosťou, že niekto odhalí jeho identitu a v momentálnej situácií musel viac ako inokedy počítať s možným útokom. Síce bol bez uniformy a princova tvár bola ukrytá, nikdy si nemohol byť istý.