Korunný princ

~ 41 ~

PODĽAHNUTIE

    „Nebola si dostatočne dôsledná!" zahrmel hlas muža sediaceho na okennej rímse v miestnosti ponorenej do tmy. Bol nahnevaný a netrpezlivý. „Už dávno sa ti mal váľať pri nohách."

   „Príde za mnou, čoskoro, som si istá," odvetila rozhodne Olivia. Nemienila sa nechať zastrašiť. Je pravdou, že s Ericom to nedopadlo podľa jej predstáv a dokázal si skutočne zachovať odstup, ale dobre vedela, že na ňu nasadil niekoľkých chlapov, ktorí ju sledujú na každom kroku. Prečo by to robil, ak nie preto, aby sa uistil, že prijala jeho ponuku oslobodiť sa a natrvalo sa vzdala svojej profesie? Kontroluje ju, aj keď možno sám seba presvedčil, že to robí kvôli jej bezpečiu. Bola si však aj celkom istá tým, že nevydrží večne a čoskoro za ňou príde, aby sa pokúsil získať si ju. Nikdy o sebe nepochybovala. Hru na úbohú zranenú chuderku vedela zahrať dokonale a Eric nevydrží ťarchu viny ani túžbu opäť sa s ňou zblížiť.

   „Čoskoro mi nestačí!" zavrčal. Jeho nálada, keď mu veci nevychádzali, bola otrasná a najradšej by vtedy s ním nebola v jednej miestnosti. „Jedinou dobrou stránkou je, že znova zapadol do Flory a mohol som konečne odhaliť, že tam chodí. Ale aj tak potrebujem, aby si ho ty dostala na kolená!"

   „Teraz, keď mamka s ockom odišli, skôr mu zachýba blízkosť človeka," prehodila, no hneď pochopila, že nezvolila vhodné slová.

   „Maj úctu, hlupaňa! Kráľ s kráľovnou!"

   „Trochu prehnaná reakcia vzhľadom na to, že sa snažíš z ich syna urobiť terč nenávisti celého ľudu. Mimochodom, ten starec, to bolo tvoje dielo, však?"

   „To nie je tvoja vec." Teda dnes mal skutočne náladu pod psa. Zaujímalo by ma, pomyslela si, čo ho tak dožralo.

   „Zatiahol si ma do svojich plánov, takže trochu to je moja vec. Ako sa ti podarilo presvedčiť ho, aby takto dramaticky obetoval život pre tvoje podlé hry?"

   „Bol to vyšinutý blázon," odvetil nevrlým tónom a rovnako nevrlo povedal aj zvyšok. „Pred rokom som naňho natrafil na ceste. Razil si to po kraji cesty celkom nahý a vykrikoval sprostosti o konci sveta a o vojne a neviem ešte o čom. Nezáležalo mu na živote. Presvedčil som ho, že ho potrebujem a on do bodky plnil všetko, čo som mu povedal."

   „A plánoval si aj to veľkolepé finále?"

   „Všetko dopadlo nad moje očakávania."

   „Tak potom prečo si taký podráždený?" spýtala sa a odhadovala, či nezašla priďaleko a či ju nepoženie kade ľahšie. Prudko nasal vzduch a prešiel si dlaňami po tvári. V úplnej tme, ktorú dnes uprednostňoval, sotva rozoznala jeho siluetu, nieto ešte výraz tváre. No podľa hlasu odhadovala, že z jeho výrazu by aj mlieko skyslo.

   „Kráľ sa rozhodol zmeniť rozhodnutie o následníctve. Vybral si svoju dcéru, princeznú Valeriu." Olivií zamrzol škodoradostný úškrn, ktorý sa doteraz tajil v tme. To predsa marí aj jej plány. Ak Eric nebude kráľom, na čo jej bude? Bohatstvo sa dá získať všelijako, ale koruna nie.

   „Nerozumiem. Vravel si, že nemôže byť kráľovnou, pretože je žena a preto, lebo je vládkyňou nejakého zapadákova v tom divošskom Vizagarre." Otrávene si povzdychol. Ten povzdych dobre poznala. Tak vzdychali chlapci, ktorí prežili život brodiac sa zlatom a ktorí si mohli dovoliť najlepšie vzdelanie, nad nevzdelanými ženami, ako je ona. Idú sa zblázniť nad jej telom, šalejú od rozkoše, keď sa im venuje, ale akonáhle ju vtiahnu do vážneho rozhovoru, ktorý zahŕňa vedomosti, ktoré ona nemá, otrávene vzdychajú a krútia hlavami.