Korunný princ

~ 4 ~

HMLISTÁ BUDÚCNOSŤ

   Natalie stála na balkóne sídla Willisovcov, ktoré jej bolo domovom od jej narodenia. Zlaté lúče slnka zalievali záhrady v zadnej časti. Boli značne zarastené burinou, keďže otec už dávnejšie prepustil záhradníka. Očami sa vpíjala do okolia domu a snažila sa naposledy vstrebať všetky obrazy pred sebou, aby si ich navždy uchovala vo svojich spomienkach.

   Ignorovala zvuky krokov a hlasy, ktoré sa miesili v celom dome. Už od rána sa tu premávalo mnoho ľudí. Brali všetko cenné, odhadovali ceny celého majetku a jeden nízky šedivý muž prechádzal po celom sídle a zapisoval si každý detail, aby mohol čo najlepšie odhadnúť hodnotu domu zosnulého baróna.

   Matka ju zasvätila do tajomstiev, ktoré predchádzali otcovmu pádu na samé dno biedy. Je to už mnoho rokov, čo prepadol hráčstvu. Bolo to ešte skôr, ako sa narodila. Hneď od začiatku nebol z tých, čo si čas od času zahrajú a majú to pod kontrolou. On tomu celkom prepadol. Čím viac prehral, tým viac hral. Podarilo sa mu však tento zlozvyk na dlhú dobu potlačiť, než tomu pred pár rokmi prepadol znovu a tentoraz poriadne.

   Narobil si toľké dlhy, že by ich už nedokázal splatiť, ani keby dušu upísal samotnému diablovi. V zúfalej snahe zmierniť svoju kritickú situáciu sa dopustil podvodu a obral grófa Halla o veľkú čiastku peňazí. Nebol to jeho nápad ani jeho iniciatíva. Nechal sa nabalamutiť a spoluvinníci sa z toho nakoniec vyvliekli, keď sa všetko prevalilo. Všetka vina padla na baróna a jeho situácia bola čoraz viac neriešiteľná. Lehota na vrátenie dlhu uplynula a on vedel, že už sa nedá nič robiť.

   Mal rok na to, aby splatil grófovi dlh, tak rozhodol súd. V opačnom prípade príde o titul on a rovnako jeho rodina, privilégiá z toho plynúce, postavenie a majetok, ktorý pripadne grófovi Hallovi ako náhrada jeho straty.

   Natalie sa spočiatku hnevala, že jej nenechal ani len dopis. Jediné slovko na vysvetlenie. No po tom, čo jej matka všetko povedala, pochopila. Cítil neprekonateľnú hanbu a pocit vlastného zlyhania ho obral o všetky slová. Už nebolo čo povedať. Všetko bolo jasné. Sklamal svoju rodinu a odsúdil ich na život v chudobe a potupe.

   Bolo jej jedno, že prišli o majetok. V ten deň prišla o otca a toho jej žiadny dom ani peniaze nevynahradia. Jej matka ale bola presný opak. Barónka očividne trpela stratou aj po materiálnej stránke. Prišla nie len o celý majetok, ale aj o titul, dobré meno a prestíž, ktoré si cenila nadovšetko.

   Našťastie ale neskončili ako žobráčky. Stále ich bude sprevádzať nesmierna hanba, ale aspoň nebudú na ulici. Celé široké okolie už klebetilo o ich potupe. V spoločenskom rebríčku klesli kamsi na dno, ani len príbuzní im nepodali pomocnú ruku. Jedine sesternica bývalej barónky Willisovej sa zľutovala nad ich nešťastím a prehovorila svojho nového manžela, aby im pomohol. Stal sa ale aj Natalienym poručníkom. Také boli zákony v kráľovstve.

   Teta Charlotte bola o dosť mladšia od Natalienej matky, no už dávno mala byť vydatou ženou. Avšak len nedávno sa vydala za grófa Alarica Kerrana. Bol už starší a mal troch odrastených synov, no po smrti manželky sa znova oženil a za manželku si vybral oveľa mladšiu ženu.

   Natalie naposledy preletela pohľadom po scenérií pred sebou a otočila sa na odchod. Nadvihla si širokú sukňu čiernych šiat a pomaly zišla schodmi dolu. Pred domom už ich čakal zapriahnutý koč naložený ich batožinou. Všetko, čo im zostalo, sa zmestilo do jediného koča. Matka jačala ako šialená, keď jej vzali drahé šperky s perlami a drahokamami, šaty z drahého hodvábu, brokátu a zamatu, kabáty lemované soboľou kožušinou či kožušinou zo snežnej líšky. Všetko to malo priveľkú cenu, aby im to ponechali.