Korunný princ

~ 36 ~

ŠIALENOSŤ

   O dva dni neskôr Eric viedol časť kráľovskej armády k mestu Heavendare, ktoré sa nachádzalo juhozápadne od hlavného mesta blízko hraníc s Khesealanom. Cesta z Anise sem viedla zväčša nížinou posiatou poľami a lúkami, pretkanou spleťou veľkých vodných tokov aj tenkých riečok, ktoré všetky ústili do rieky Niverlan a tá sa vlievala do Emerald sea.

   Po jeho boku klusal na grošovanom bojovom žrebcovi William. Ericovi bolo jasné, že tu je najmä preto, aby dohliadol naňho, než na potlačenie vzbury. Nechcel sklamať otcovu dôveru, ktorú možno preukázal voči nemu v slabej chvíli, aj keď strýko s tým nesúhlasil, keď sa mu o tom Eric zmienil. Edmund nikdy nehovorí to, čo si naozaj nemyslí, povedal mu. Je rozvážny a vždy si všetko najskôr premyslí. Presnejšie povedané, je vzácnosťou, aby kráľ Edmund konal unáhlene.

   Nech už to bolo akokoľvek, Eric nemienil otca sklamať. Neustále si pripomínal, že nech sa udeje čokoľvek, musí konať rozvážne a nenechať sa vyprovokovať. Stále sa nespamätal z toho, ako jeho meč prešiel mladým telom a bolo mu jedno, že to bola premyslená provokácia a chlapca mu doslova nastrčili na čepeľ. Mal si všimnúť, tak ako Riley, že niečo nie je v poriadku. Keby vyčkal, premýšľal a jeho meč by zostal visieť na jeho opasku, nič by sa nebolo stalo.

   Čo sa stalo však už nijako nemôže zmeniť, aj keby za to dal čokoľvek. Jediné, čo môže urobiť, je postarať sa, aby sa to už nezopakovalo.

   Pred brány mesta dorazili, keď sa slnko ešte nestihlo vyšplhať nad strechy budov. Jasnú letnú oblohu nad nimi špinil mrak dymu stúpajúci odniekiaľ zo stredu. O situácií v meste boli vopred informovaní a preto vedeli, že pre oddiel dobre cvičených vojakov nebude banda fanatikov veľkým problémom. Muži lorda Francisa, správcu a ochrancu mesta Heavendare, ktorým sa podarilo odísť, sa k princovi dostali minulý večer a poskytli mu podrobné informácie.

   Prorokovi sa úspešne podarilo privábiť sa svoju stranu zástup obyčajných ľudí, ktorí pred pár dňami viedli nepokoje v meste a tie prerástli v masaker, pri ktorom prišli o život mnohé liečiteľky a ich žiačky. Upálili ich na námestí hneď po tom, ako ich priviazali k hranici, obvinili z bosoráctva, z mámenia ľudí čarami, urážali ich a obhadzovali kameňmi. Dym, ktorý teraz stúpal nad mestom, pochádza z liečiteľskej školy, ktorú napokon tiež celú podpálili, rovnako ako liečiteľskú budovu.

   Lord Francis robil čo mohol, aby so svojimi mužmi zabránil ničeniu mesta a ďalším tragédiám, no bol vážne zranený a s hŕstkou mužov, ktorí zostali, sa zabarikádoval v budove radnice.

   Brána mesta bola zatvorená a strážená zopár mužmi, ktorí neboli vojakmi. Do radov proroka sa pridávali roľníci, farmári, kováči, koniari, pastieri, trhovníci a ďalší z poddaných z mesta a jeho okolia. Polovicu z nich tvorili mladí neskúsení chlapci, ktorí vkladali viac dôvery do sily svojich paží než do schopnosti uvažovať.

   William po porade s Ericom vyslal zopár mužov, ktorí sa nepozorovane dostali až k hradbám. Priamo pod nosom nepozorných nových strážcov mesta ešte napoly driemajúcich sa vyšplhali na cimburie a v tichosti sa s nimi vysporiadali. Hneď na to otvorili bránu, aby ňou prešiel Eric na čele oddielu kráľovho vojska.

   Len čo vzbúrenci uvideli, že sa blížia, zoskupili sa na námestí pred radnicou, do ktorej sa predtým pokúšali dobiť. V tvárach mali bojový a nenávistný výraz a v rukách zbrane ukradnuté z mestskej zbrojnice, niektoré priamo zabitým vojakom. Nebolo ťažké sa cez nich prebiť.

   Vo vnútri našli preživších vojakov lorda Francisa a samotného lorda s obviazanou nohou. Obväz bol presiaknutý krvou a tvár lorda, ktorý už nepatril k najmladším, no rozhodne k najtvrdohlavejším, bola unavená a bledá. Pri snahe postaviť sa, keď k nemu prichádzal Eric, ten zdvihol ruku a gestom mu v tom zabránil.