Korunný princ

~ 22 ~

ROZLÚČKA SO SLOBODOU

   Ericovi uplynulé týždne nezostávalo nič iné, len sekať dobrotu, ako sa vraví. Chcelo to mnoho rozptýlenia, aby vydržal nutkanie vykradnúť sa za tmy tajnými dverami, no vydržal. Bez možnosti vybúriť sa v aréne teraz dával o to viac zabrať Rileymu pri tréningoch. Riley sa nesťažoval a bol princovi ako vždy po vôli. Keď práve nemal službu on, trápil niekoho iného, ale Erica to rozčuľovalo. Nikto iný si k nemu nedovolil to, čo jeho verný strážca a všetci ostatní ho šetrili.

   No to nebolo jediné, čomu sa venoval, keď ho práve otec nenútil učiť sa vládnuť a spravovať kráľovstvo. Najviac rozptýlenia od všetkého, čo ho neustále oberalo o pokoj, mu poskytol čas, ktorý trávil s Jasonovým psom, Dariom. Stihli si na seba už veľmi dobre zvyknúť a Eric musel priznať, že si ho príliš obľúbil. Stále bol trochu nezvládnuteľný, ale nebolo to také strašné, ako na začiatku.

   Sú síce jeden druhému presným opakom, no aj tak už sú nerozluční. To zviera je plné života, veselosti a hravosti, čo značne kontrastuje s Ericovou vážnosťou a často zlou náladou. No i tak to bolo za posledný rok prvý raz pri Dariovi, čo sa naozaj poriadne a z chuti zasmial.

   Koncom ďalšieho nezaujímavého týždňa dostal Glen ohromný nápad vyraziť do loveckého zámku a podarilo sa mu prehovoriť aj kráľa a kráľovnú. Mal tú výhodu, že o ňom nikdy nikde nepadlo krivé slovo. Pre drvivú väčšinu ľudí to bol hotový anjel v ľudskom tele a kráľovský pár nikdy nemal problém Williamovmu synovi dôverovať.

   Tentokrát mu v podstate ani nešlo o nič iné, len stráviť zopár dní ďaleko od rušného mesta so skupinou priateľov, do ktorej, samozrejme, patril aj princ. Eric mal však tušenie, že za tým bolo viac, než mu povedali. Neprekvapilo by ho, keby sa dozvedel, že to celé bol vlastne nápad jeho rodičov či ich veliteľov stráží. Predpokladal, že chceli skôr Erica dostať na čas mimo mesta, v ktorom stále vládlo napätie a šepkalo sa o zavraždenom chlapcovi.

   Keď sa spoločne na koňoch vydali na cestu, sprevádzala ich početná družina zahrnujúca sluhov aj ochrancov v zbroji, medzi ktorými samozrejme nechýbal Riley. Niesol sa na bielom žrebcovi tak blízko pri princovi, ako sa len dalo. Ericov kôň klusal vedľa Glenovho a za nimi šli Marcus a Ewan. Trojica zatiaľ stále slobodných mužov si doberala posledného z ich úzkej skupinky najlepších priateľov, ktorý sa mal už o týždeň stať ženatým mužom.

   „Toto je možno tvoja posledná možnosť na nejaký úlet, Ewan," podpichol ho Glen a škodoradostne sa zasmial.

   „Nemali by sme sa mať na pozore? Varuj nás vopred, prosím," žiadal Marcus a rovnako sa bavil na priateľov účet.

   „Ak by som niečo plánoval, pozval by som vás ja a rozhodne by sa to neudialo na akomkoľvek pozemku jeho veličenstva," bránil sa Ewan, no podľa skúseností jeho priateľov, ktorí už dobre poznali jeho výstrelky, si nemohli byť istí ničím.

   „Nemyslím, že by ťa práve to dokázalo odradiť," prehodil pochybovačne Eric, ktorý si dobre spomínal na niekoľko incidentov, ktoré sa odohrali počas plesov priamo v paláci a ktorých bol Ewan súčasťou. Spravidla to zahrňovalo tiež priveľké množstvo vína. Ewan a jeho problém s pitím bola známa vec po celom širokom okolí.

   Celá cesta sa niesla v podobnom duchu a keď pred večerom dorazili na miesto, boli síce trochu unavení z cesty, ale v dobrej nálade. V zámku ich už čakala početná spoločnosť mladých mužov. Všetci to boli muži patriaci k šľachte alebo ich rodiny zastávali významné miesto v spoločnosti.