Korunný princ

~ 34 ~

NÁDEJ A STRACH

   „Edmund!" zvolala asi po stý krát a triasla jeho telom, ktoré náhle celkom ochablo. Prišiel lekár a pár mocných rúk ju odtiahol od jej manžela, ktorý upadol do bezvedomia. Nechcela sa nechať ťahať preč, ale Solomon ju nasilu odviedol do vedľajšej miestnosti a zatvoril dvere.

   „Upokojte sa, prosím, veličenstvo," povedal, no aj on sám si ledva zachovával duchaprítomnosť. Videla mu na tvári, že ho Edmundov stav takisto vzal.

   „Čo sa to deje, Solomon? Čo je s ním?" pýtala sa ho rozrušene, hoci to nebolo mierené tak celkom naňho. No keď si všimla, ako uhol pohľadom, zaplavila ju vlna pochybností. Rýchlo podišla k nemu. „Solomon?" Zbystril, ale nehľadel jej do očí.

   „Veličenstvo?" Lorraine podozrievavo prižmúrila oči. Srdce jej stále bilo zdesením zo situácie, ktorá sa odohrala pred chvíľou, no nadobudla podozrenie a nehodlala to len tak prejsť bez povšimnutia.

   „Solomon, ty mi niečo tajíš," povedala vecne a veliteľ stráží prestúpil z nohy na nohu. Poznala ho roky a presne vedela, kedy je takýto nervózny. Už sa veľmi dobre naučila ako naňho a vedela, kedy jej o niečom nechce povedať.

   „Prečo si to myslíte?" Stále jej nepozrel do očí a hľadel jej kamsi cez plece.

   „Vysyp to! Čo sa deje s Edmundom? Má nejaké problémy, o ktorých neviem?" Solomon sa začal ošívať a bolo jasné, že by v tej chvíli bol radšej kdekoľvek inde, hoci aj v samotnom pekle, len nie pod neústupným pohľadom jeho kráľovnej. „Vieš dobre, že to z teba dostanem. Ak niečo také je, ihneď mi to povedz!" Jej tón bol čoraz nástojčivejší a pred pohľadom, ktorý naňho upierala, sa nedalo uniknúť.

   „Kráľ už je vo veku, kedy..."

   „Solomon!" Prechádzala ju trpezlivosť, pretože si bola istá, že jej Solomon niečo nechce prezradiť, zatiaľ čo vo vedľajšej miestnosti v bezvedomí leží jej drahý Edmund.

   „Niekoľko mesiacov máva problémy, no nechcel, aby sa o tom niekto dozvedel. Viem o tom len ja, lekár a generál Ravine." Pod jej uhrančivým pohľadom jej napokon vyklopil všetko o tom, ako kráľa otrávili a ako mesiace pátra nie len po vinníkovi, ale predovšetkým po niekom, kto by dokázal jed rozpoznať a pripraviť protijed. Zo zbierky ampuliek, ktoré našiel, sa napokon vykľuli lieky na celkom iné tráviace problémy. Ich majiteľa dal však zatvoriť na mesiac do temnice za to, že tento problém zatajil, hoci sa uňho objavil nedávno. Kráľovi ochutnávači museli mať tráviace ústrojenstvo v najlepšom poriadku a akákoľvek zmena je dôvodom na prepustenie. Dotyčný nechcel prísť o miesto a tak svoje zdravotné problémy zatajil. Solomon bol s pátraním zase na začiatku.

   Bleskurýchle zareagoval a schytil Lorraine okolo pása, keď sa pokúsila prejsť okolo neho späť za Edmundom.

   „Pusti ma tam, Solomon, musím byť pri ňom!"

   „Nechajte lekára, nech robí svoju prácu. Prosím vás, upokojte sa." Odtiahol ju od dverí, aj keď to nebolo vôbec ľahké.

   „Prečo?" hlesla Lorraine bezradne, klesla na stoličku a skleslo zložila ruky do lona. Niekoľko krát svoju otázku zopakovala pomedzi tečúce slzy a telo sa jej jemne kývalo dopredu a dozadu. Keby ju Solomon tak dobre nepoznal, myslel by si, že svoju otázku adresuje bohu. Jej ďalšie slová by ho v tom prípade vyviedli z omylu. „Prečo mi to nepovedal? Dokedy to chcel predo mnou tajiť?" Bolesť z pomyslenia, že stratí svojho manžela sa miesila s hnevom a výčitkami, že jej nič nepovedal a nechal ju v nevedomosti, zatiaľ čo sa ktovie ako dlho trápil v bolestiach a s vedomím, že mu neostáva veľa času, pokiaľ nenájdu odpoveď na to, čím ho otrávili.