Korunný princ

~ 28 ~

FIGÚRKA V ROZOHRANEJ HRE

   Bolo krátko pred poludním, keď sa Olivia nechala v koči, ktorý patril podniku, v ktorom pracovala, odviesť ku križovatke ciest za mestom. Slnečné lúče lenivo vykúkali spoza tmavých mračien. Dúfala, že sa stihne vrátiť, než sa rozprší. Dážď z duše nenávidela.

   Kolesá hrkotali na vydláždenej ceste spájajúcej mesto Darfair s hlavným mestom Aidory. Už sú to tri roky, čo Olivia žije a pracuje v tom meste a keď nemusela, do Anise nevkročila. Tušila však, že v blízkej dobe sa to zmení a ona znova zavíta aj do hlavného mesta, možno priamo do Mesačného paláca, z ktorého doposiaľ videla len hradby a mohutnú vstupnú bránu vedúcu z mesta, keď k nej pred rokmi prišla hľadať Erica. Hnali ju odtiaľ ako prašivú suku.

   Koč spomalil a to značilo, že sú na mieste. Dovnútra v okamihu naskočil muž v meštianskom oblečení so zjavom obyčajného človeka, no za opaskom sa mu leskla ukrytá dýka.

   „Zdravím, idete presne na čas," poznamenal s krivým úsmevom, ktorý obklopovalo čierne strnisko.

   „Snažila som sa, hoci o tomto čase zvyknem ešte len vstávať." Muž sa znova zaškeril.

   „To je celkom pochopiteľné," podotkol a vykukol z okienka, potom zatiahol záclonky. „Nech sa kočiš prejde okolo jazera, aby nebolo podozrivé, že stojí na mieste uprostred ničoho." Olivia sa vyklonila z okienka a dala pokyn. Koč sa pohol a ona si sadla pohodlnejšie na čalúnenú lavicu.

   „Dúfam, že je tvoj pán spokojný. Nešlo to presne podľa plánu. Princ sa správal pokojnejšie, ako očakával." Nehodlala mu vešať na nos podrobnosti. Stále ňou prenikalo doznievajúce zdesenie, keď si spomenula, ako jej Eric zvieral hrdlo a ako jej dochádzal vzduch aj sily. No odhady jeho chovania boli ešte hrozivejšie.

   „Najskôr bol trochu rozčarovaný. Predstavoval si poriadnu scénu a vyčíňanie toho narušeného chlapčiska." Muž sa oprel a ruky si voľne položil na naširoko rozkročené stehná.

   Keď súhlasila s tým, že sa opäť vrúti do života aidorského princa, veľa sa dozvedela. Najmä o tom, že už to vôbec nie je ten nevinný a milý chlapček, ktorý bol z nej taký pobláznený. Vedela, že sa dozvedel o tom, že spáva s mužmi za peniaze a že ho to zlomilo. Nenávidel ju celé roky a dobre vedela, čo to znamená, keď sa mu ukáže na oči. Odmena, ktorú jej ponúkli, však bola priveľmi lákavá a ona bola zvyknutá manipulovať s mužmi. Eric bol síce poriadna výzva, ale je to princ a následník trónu. Jej ambície vyrástli omnoho vyššie a začala spriadať vlastnú niť plánov, ktoré ju vystrelia do nesmiernych výšin.

   „Princ ma mohol napadnúť aj oveľa vážnejšie, veľa som riskovala," posťažovala sa Olivia a mračila sa.

   „Dostala si kráľovsky zaplatené, nesťažuj sa," napomenul ju muž.

   „Iste. Tvoj pán by mal radosť, princa by zavreli kamsi do veže ako šialenca, ale mne by tie peniaze v hrobe boli nanič."

   „Nezabil ťa, je tak? Tak sa teda vkuse neponosuj a počúvaj. Môj pán napokon dospel k názoru, že takto je to lepšie. Tvoje divadielko zabralo a princ je už celé dni zatvorený v loveckom zámku a nie je s ním reč. Pán si je istý, že ťa nakoniec bude chcieť nájsť a keď sa tak stane, musíš ho balamutiť naďalej."

   „A potom čo?"

   „Potom dostaneš nové pokyny. Najskôr si ho poriadne omotaj okolo prsta."

   Koč oblúkom obchádzal cestou okolo rozľahlého jazera. Olivia sa zamyslela, ale keď na sedadle vedľa nej pristál poriadne ťažký mešec plný zlatých mincí, značne to urýchlilo jej rozhodovanie. Nebola to ľahká úloha, Eric ju nenávidí, videla mu to na tvári a možno na tom ich posledné stretnutie, kedy naňho zahrala divadlo, ktoré prirovnala k svojmu životnému výkonu, nič nezmení. Ale toľko peňazí...

   „To je do doby, kým si ho nezískaš, potom dostaneš viac," povedal muž keď videl jej zaváhanie.

   „V poriadku," povedala napokon. Na začiatku tejto dohody si predstavovala, ako sa s tými peniazmi oslobodí od jej zamestnávateľa, kúpi si luxusný apartmán v niektorom veľkom meste a bude prijímať len vyberaných klientov, už žiadnych smradľavých zadychčaných starcov. No neskôr pochopila, že môže získať oveľa viac.

   „Dobré dievča," zatiahol muž hlbokým hlasom a usmial sa na ňu. Potom sa k nej naklonil, zablúdil rukou pod jej sukňu ku kolenu a stisol. „Ešte máme chvíľku, čo ju takto využiť trochu príjemnejšie?" Nestrácal čas a rukou jej zachádzal vyššie. Olivia mu pohotovo ruku zastavila a nevinne sa usmiala.

   „Je mi ľúto, ale moje služby sú určené trochu lukratívnejším osobám," povedala a zvodne sa usmiala.

   „Nechcela si povedať, že len princovi? Nič to, raz fľandra, navždy fľandra," povedal s predstieraným pokojom a vytiahol jej ruku spod sukne.

   „Vieš o čom hovoríš. Raz poskok, navždy poskok. Alebo ti jeho lordstvo niekedy zverí aj niečo dôležitejšie ako odovzdávanie odkazov a mešcov zlata, ktoré patria skutočne dôležitým osobám?" S tými slovami pobúchala po stene koča a ten zastal.

   „Nie si dôležitá, pobehlíc je všade plno a ty nie si iná, takže si nenamýšľaj," povedal a vyskočil z koča. Neboli už ďaleko od križovatky, na ktorej sa stretli, no Olivia bola rada, že sa ho zbavila skôr. Nebol nepríťažlivý, ale ona už roky ponúka svoje telo za sumu, ktorú by od neho nikdy nevidela.

   Muž, ktorému ale teraz obaja slúžia, je iný prípad. Práve tak sa s ním stretla, vedel o jej minulosti. Porozprávala mu o princovej láske, ktorú pošliapala, keď ešte nemala poňatia o tom, že je princ. Dávala by si lepší pozor. A tento muž sa ju rozhodol využiť na svoje podlé plány proti následníkovi trónu.

   Už vtedy tušila, a teraz o tom už ani trochu nepochybovala, že sa jej život radikálne zmení. Z dedinskej pobehlice sa prepracovala na luxusnú kurtizánu. No hra moci, do ktorej sa nechala zatiahnuť, je pre dievča z farmy privysoká liga. Aj tak nepochybovala, že na ňu má predpoklady. A možno, ak všetko pôjde hladko, vykašle sa na muža, ktorý ju platí a stane sa Ericovou kráľovnou. Sama pre seba sa usmiala. Koruna by jej pristala. 

...

Poznámky autorky:

Tak, potvora v plnej svojej kráse. Áno, padlo tu podozrenie, že klamala a je to viac-menej tak. Teraz už len sledujte, či sa jej podarí Erica znova oklamať, alebo tentoraz bude rozumnejší.