Korunný princ

~ 47 ~

ODHALENIE

   Pri Ericovi sa striedali návštevy niekoľkokrát za deň, niekedy aj opakované. Väčšinou prichádzal generál aj jeho syn Glen, niekedy aj spoločne. Prišli viacerí funkcionári, aby prebrali kráľovské záležitosti jeden po druhom. Princ bol stále slabý a Solomon trval na tom, aby sa veľmi nepreťažoval.

   Zo všetkých tých návštev ale Riley čakal na jedinú a keď sa dotyčná osoba dostavila, postaral sa o to, aby sa mu nemohla pri odchode vyhnúť.

   Lord Marcus od Erica zašiel ešte pozdraviť princeznú Sophie. Viedol s ňou krátku konverzáciu a potom zamieril jednou z chodieb ku schodisku, ktoré viedlo na nádvorie, kde bol odstavený koč, ktorým prišiel. Riley ho nespustil z očí a keď nasadol, vrhol sa pred zapriahnuté kone, aby mu zabránil odísť. Lordovi muži mu začali nadávať a posielať ho z cesty.

   Marcus sa vyklonil z koča, aby sa pozrel, čo sa deje. Keď zbadal Rileyho, zachmúrená tvár sa mu premenila na prekvapenú, no potom sa zamračil a stiahol sa naspäť.

   Riley pribehol ku dvierkam. Marcusovi muži ho chceli odohnať, tak naňho zavolal a podarilo sa mu dvierka otvoriť, no hneď ho jeden z mužov odsotil a všetci si zastali okolo koča vo výstražnom postoji. Boli len štyria, ale Riley nemal čas ani chuť sa s nimi doťahovať. Našťastie zasiahol majiteľ koča, keď vyzrel von oknom a zvolal na svojich mužov: „Nechajte ho!" Jeho zelené oči sa upreli na Rileyho, ktorý zase pristúpil ku koču.

   „Potrebujem s vami hovoriť," povedal bez náznaku prosby. Z jeho tónu zaznievala len naliehavosť a výstraha, pretože mal dosť dôvodov na podozrenie. Marcus sa netváril práve nadšene, skôr naopak. To Rileyho utvrdilo v tom, že ten muž mnoho skrýva. „Nenechám vás odísť bez toho, aby ste mi niektoré veci vysvetlili." Čiernovlasý muž naňho stále hľadel tým svojím zvláštnym pohľadom, z ktorého Riley nevedel určiť, či mu chce vyhovieť alebo ho zniesť zo sveta.

   „Nastúp," povedal napokon a mierne kývol hlavou. Riley naňho pochybovačne pozrel a potom na mužov stále hrozivo stojacich neďaleko sledujúc každý jeho pohyb. „Nič sa ti nestane, máš moje slovo. Ale nemienim to rozoberať tu," ozrejmil Marcus a Riley napokon súhlasil. Nebolo práve vhodné, aby len tak nastúpil do koča šľachtica, ale to ho teraz nezaujímalo. Sadol si oproti jeho lordstvu a koč sa pohol. Nemal z toho dobrý pocit, ale podozrenie a pochybnosti ho okrádali o spánok. Potreboval zistiť viac a vedel, že Marcus mu môže dať odpovede.

   Dlho šli mlčky a Riley hľadal vhodné slová, zatiaľ čo ho Marcus neustále sledoval tým jeho pohľadom. Nespustil z neho oči a Rileyho to poriadne znepokojovalo, no snažil sa pôsobiť vyrovnane. Ani si neuvedomil, že jeho mlčaním premrhal polovicu cesty cez mesto.

   „Odkiaľ ste vedeli, čo sa na princa chystá?" opýtal sa po dlhej príprave. Lordov výraz teraz zostával nemenný.

   „Dostali sa ku mne také informácie." Riley sa znepokojene zamračil.

   „Dostali? Ako sa dostali?"

   „Už istú dobu sa deje niečo, čoho nechcem byť súčasťou, ale rovnako s tým nemôžem súhlasiť a nechať to tak."

   „Čo to má znamenať?" Jasné odpovede nešli z lordových úst práve ľahko.

   „Sú ľudia, ktorí chcú princovi čo najviac poškodiť," povedal po zmučenom povzdychu a krátko pozrel na podlahu, no potom zrak zase zdvihol k Rileyho tvári.

   „A nie ste to tak náhodou vy? Nesnažíte sa vy princa zničiť?"

   „Nie." Takáto stručná odpoveď Rileyho len popudila.