Korunný princ

~ 59 ~

KRVAVÁ NOC

   „Je mi to veľmi ľúto, vaša výsosť, ale mám rozkazy od veliteľa Solomona," povedal jeden zo strážcov, ktorých Solomon poslal strážiť tunely pod palácom. Eric však nebol z tých, čo by sa nechali odradiť tak ľahko.

   „Okamžite ustúpte z cesty!" rozkázal im a hoci sa muži nervózne obzerali jeden na druhého, neustúpili. Erica to začínalo poriadne vytáčať. Netušil, aké rozkazy presne majú títo muži a ani si nevšimol, že sa jeden z nich vytratil hneď, ako prišiel. Uvedomil si to až vtedy, keď sa vrátil spolu so Simonom.

   „Výsosť, čo sa tu deje?" spýtal sa po úklone. Eric škaredo zanadával popod nos. Vedel, že Simon ho nikam bez vysvetlenia nepustí. A vlastne ani s ním. „Mali by ste sa vrátiť do svojich komnát." Eric na neho zazeral, no nepomohlo mu to.

   „Potrebujem niekam odísť."

   „To nebude možné." Erica to už vážne začínalo štvať. Nie je nejaký fagan, aby mu rozkazovali. Ani Simon nie, aj keď si ho vážil.

   „Som princ, nepotrebujem tvoje povolenie," odsekol a nasilu sa predral pomedzi vojakov. Simon ho dobehol.

   „V tom prípade pôjdem tiež." Eric zastal a prudko sa k nemu zvrtol.

   „Nepotrebujem, aby si išiel so mnou."

   „Nesúhlasím. Sotva si sa zotavil, Eric. Čo za bláznovstvo zase stváraš?" povedal potichu, aby ho nepočuli stráže. Eric neodpovedal. Namrzene odvrátil tvár a premýšľal, ako sa Simona zbaviť. „O čo ide?" Eric k nemu opäť obrátil zrak a zaváhal.

   „Viem, kto stojí za útokmi na mňa. Kto je do toho zapletený."

   „Je to tá žena?" spýtal sa Simon okamžite. Eric nemusel ani odpovedať, jeho pohľad, ktorý na Simona vrhol, mu dal dostatočnú odpoveď. „Takže Riley mal pravdu. Kde je?"

   „Neviem. Netuší, že som odišiel."

   „Dobre. Teraz sa vráťme do paláca a o všetkom mi porozprávate." Eric namrzene odfrkol, no Simon nemal v úmysle zmeniť svoje rozhodnutie. Napokon sa Eric s ním neochotne vrátil do paláca, zavolal Rileyho, ktorý ešte vždy stál pred jeho dverami, no nešli do jeho komnát. Nechcel zobudiť Natalie. Bola zo všetkého priveľmi rozrušená. Aspoň ona nech má chvíľku pokoja, ktorý jej poskytne nerušený spánok.

   Zašiel spolu so Simonom a Rileym do komnaty, v ktorej prespal aj vtedy, keď Natalie prvý raz zaspala v jeho posteli.

   „Vysvetlí mi jeden z vás, čo sa tu deje? Tentoraz nemôžete všetkých obísť. Minimálne ja sa obísť nenechám." Simonovo odhodlanie bolo nezlomné a bolo jasné, že si bude stáť za svojím. Eric sa mlčky oprel chrbtom o stenu. Chcel všetko rýchlo povedať a potom presvedčiť Simona, že si musí s Oliviou vybaviť účty a dolapiť toho chlapa, ak sa u nej ešte skrýva.

   No potom pochopil, že hovoriť by nemal on. Vinníkom je Rileyho bývalý milenec a pravda si vyžaduje rozhovor práve Rileyho s otcom. Eric nevedel, či by ich nemal nechať osamote, na druhej strane však chcel podporiť Rileyho, ako on vždy podporuje jeho. Pozrel na svojho oddaného strážcu, no na jeho prekvapenie z neho sršal pokoj. Keď začal rozprávať, vyzeralo to, že je so všetkým dokonale vyrovnaný, no zdanie mohlo aj klamať. Povedať otcovi pravdu bolo vždy Rileyho veľkou obavou. Bol jeho jediným dieťaťom a vedel, že od neho Simon očakáva veľa. Niekedy preto Riley cítil priveľký tlak, ale nikdy ho nechcel sklamať.

   Keď Riley dohovoril, v miestnosti zavládlo nepríjemné ticho. Simon stál otočený k oknu s rukami skríženými na hrudi. Vonku bola tma ako v hrobe a nebolo vidno vôbec nič, no aj tak sa jeho oči ponárali do tej tmy, hoci nevnímali žiaden obraz pred sebou. Jeho výraz prezrádzal hlboké zamyslenie.