Korunný princ

~ 64 ~

KRÁĽOVSTVO NA OKRAJI PRIEPASTI

   „Skutočne nechápem, prečo musíš byť taká tvrdohlavá!" vychrlil Dorian zvýšeným hlasom, zatiaľ čo jeho neústupná manželka premýšľala o ďalších krokoch, ktoré by mala podniknúť. Od skorého rána robila všetko možné, aby udržala monarchiu na nohách. Už nik nehovoril o ničom inom, ako o tom, že následník trónu zmizol a kráľ sa ešte nevrátil, dokonca o ňom nemajú už dlhšiu dobu nijaké správy.

   „A ja nechápem, ako odo mňa teraz môžeš žiadať odchod! To mám len tak ujsť zatiaľ čo sa to tu celé rúca?" Valeria chápala Dorianov postoj. Bál sa o ňu aj o Phillipa a ona sa tiež veľmi bála. Práve teraz potrebovala jeho podporu a nie jeho výčitky. Vedela, že ak sa niekto zbavil Erica, ona môže byť pokojne ďalšia v poradí, ale nemôže ujsť a nechať supy rozobrať si zvyšky, ktoré z jej predošlého domova zostanú.

   Pracovňa kráľa sa posledné dni plnila zástupmi ľudí. Pátranie po Ericovi bolo v plnom prúde, no správy, s ktorými ľudia za ňou chodili, neboli pozitívne. Dorian sa opieral o veľký drevený stôl, za ktorým sedela a na ktorom sa kopili listiny. Snažila sa zastúpiť brata, no nedokázala sa naplno venovať jeho povinnostiam, keď sa neustále bála o jeho život.

   „Riskuješ svoj život aj Phillipov! Myslíš si, že budem nečinne stáť a len sa prizerať? Ujasni si, kto je pre teba dôležitejší, Valeria! Teraz sme my tvoja rodina!"

   „Aj oni sú moja rodina! Nevykašlem sa na nich!" Dorian rozčúlene buchol päsťami po stole, až sa strhla.

   „Ako myslíš!" Zvrtol sa a opustil miestnosť s hlučným zatresnutím dvier. 

   Valeria chvíľu otrasene hľadela na dvere. Zotrela si slzy, ktoré jej náhle zbehli po lícach a snažila sa potlačiť rozrušenie, ktoré jej Dorian svojím výstupom spôsobil. Nadlho neosamela, pretože len niekoľko sekúnd po Dorianovom odchode vstúpil jej bratranec.

   „Stalo sa niečo?" spýtal sa pri pohľade na jej mierne začervenané oči. „Videl som, ako sa odtiaľto vyrútil tvoj manžel." Glen si sadol oproti nej a namieril na ňu svoj chápavý pohľad.

   „Má obavy, to je celé. Rozumiem mu, ale nemôžem urobiť, čo chce. Nie, kým nebudem vedieť, že je Eric v poriadku."

   „Chce, aby ste odišli späť do Vizagarru, však?" Valeria prikývla. „Má pravdu, tam budete vo väčšom bezpečí, než tu."

   „Nemôžem nechať Aidoru bez kráľa ani bez zástupcu."

   „Nie, to nie. Ale situácia je teraz naozaj chúlostivá. Možno by si naozaj mala zvážiť odchod. Máš predsa malé dieťa. Nevystavuj ho nebezpečenstvu." Valeria si vzdychla a sklonila pohľad na svoje spletené prsty. Riley jej pred svojím odchodom z mesta poslal rýchly nejasný odkaz, aby verila len svojej najbližšej rodine, pričom podčiarkol slovo „najbližšej". Uvažovala, či niečo zistil a aký skrytý význam mal jeho odkaz. Zrejme nechcel napísať nič konkrétne, keby sa dostal do nepovolaných rúk. Znamená to, že podozrivá osoba je v jej blízkom okolí. Napadlo jej, či by to nemohol byť Glen, no tvárila sa neutrálne, aby nespozoroval jej pochybnosti.

   Spočiatku to zavrhovala, pretože s Glenom sa poznali od malička, bol členom rodiny a Jasonov najlepší priateľ. No nadobudla podozrenie, keď ju nie jedenkrát nahováral, aby z Aidory odišla do bezpečia. V takom prípade by vláda nad ňou prešla do rúk strýka a jeho.

   Nechcela sa nechať ovládnuť nepodloženými podozreniami a tak sa nad tým viac nezamýšľala, no bola ostražitá.

   „Cením si tvoju starosť, Glen, ale zostanem. Aspoň zatiaľ a počkám, ako sa situácia vyvinie." Glen sa usmial natiahol sa, aby ju chytil za ruku.