Korunný princ

~ 26 ~

MONŠTRUM S KORUNOU NA HLAVE

   Eric pomaly položil figúrku kráľa na prislúchajúce miesto na šachovnici. Nesústredil sa práve na nič iné, len na sebaovládanie. Bolo to nesmierne ťažké.

   Pomaly vstal a otočil sa k nej. Olivia stála pri dubovom stole obklopená tmou, jemné svetlo tých zopár sviečok, ktoré tam horeli, jej slabo osvetľovali tvár. Bola ešte krajšia, než v jeho spomienkach. Zlatý závoj tvorený z vlasov jej siahal po stehná presvitajúce cez ľahkú červenú látku. Štíhlu postavu jej obopínali úzke zdobené šaty, ktoré podtrhovali jej dokonalé tvary. V jeho spomienkach stále bola jednoduchým dievčaťom z farmy, no teraz pred ním stála ohromne zvodná žena.

   Bolo ťažké od nej odtrhnúť pohľad, no prekonal sa a podišiel k stolu. Postavil sa k nej bokom a chopil sa karafy s vínom. Nalial si a ihneď si naplnenú čašu priložil k perám. Cítil na sebe jej pohľad, no snažil sa zo všetkých síl pôsobiť nezaujato.

   „Dospel si," prehovorila a čoraz viac sťažovala jeho snahu. „Bol si iba chlapcom, keď sme sa videli naposledy." Eric pomaly obišiel stôl. Potreboval, aby ju ten kus nábytku od neho oddeľoval. Víno v jeho čaši rýchlo mizlo a on si dolial.

   „A ty si sa vydávala za počestné dievča. Ako vidím, už sa nesnažíš skrývať, kým naozaj si," povedal a s úškľabkom sa jej pozrel do očí. Zatvárila sa dotknuto, ale nedal sa ovplyvniť.

   „Viem, čo si o mne myslíš a nebudem ti to vyvracať," povedala a sklopila zrak. Ericovi to pripadalo také priehľadné.

   „Akoby si mohla?"

   „Narozprávali ti o mne mnoho zlého..."

   „Nemusel mi nikto nič povedať!" vyprskol Eric, no znova sa ovládol. Odpil si z vína a nalial si znova. Dnes večer už toho vypil naozaj dosť a začínal mať pocit, že už by viac piť nemal. No vzápätí tento pocit úspešne odignoroval a utopil v ďalšom pohári. Čas sa nevýslovne ťahal a ona neodchádzala. Jej hlas doliehajúci mu do uší ho oberal o rozvahu, ak vôbec nejakú v túto noc mal.

   „Odrazu si prestal za mnou chodiť, hoci dovtedy sme sa vídali tak často. Chcela som ťa vyhľadať, zistiť, čo sa stalo, ale nepodarilo sa mi to. Len som čakala a dúfala, že znova prídeš alebo že ťa niekde nakoniec uvidím." Eric neodpovedal. Počúval jej starostlivo predstieraný smutný hlas, ktorý si žiadal odpovede na zraňujúce otázky. Vo vzrastajúcej opitosti mu dokonca začínal pripadať ten smútok skutočný.

   „Prečo si teda prestal za mnou chodiť?" ozvala sa po chvíľke ticha, kedy si nespokojne uvedomil, že karafa je takmer prázdna. „Pre čo iné, ak nie kvôli hlúpym rečiam?"

   „Pretože som ťa videl!" vykríkol Eric a Olivia sa na okamih zarazila. Díval sa priamo na ňu a už sa nesnažil uhnúť pohľadom.

   „Videl si ma?" spýtala sa tak nechápavo a jemu to nevedno prečo prišlo smiešne. Zasmial sa no potom na ňu opäť zazrel.

   „Videl som, ako si si to s nejakým chlapom rozdávala na sene ako obyčajná dedinská kurva!" S pridobrým pocitom sa díval, ako urazene stiahla obočie. „Prišiel som za tebou, aby som ťa požiadal o ruku a namiesto toho..." Teraz uhol pohľadom a otočil hlavu nabok, aby nevidela, ako ho to ranilo. Ešte stále, aj po rokoch, cítil ten odporný pocit zrady. „Vidíš, mohla si sa vydať za naivného princa, keby si bola opatrnejšia a nemusela si rozťahovať nohy za pár drobných kadejakému chudákovi," dodal, keď ten pocit zo seba striasol. Olivia ho mlčky zarazene počúvala. Opäť na ňu pozrel a cítil pocit zadosťučinenia, že jej predostrel to, ako mohla žiť a ona si túto šancu celkom zmarila.