Korunný princ

~ 70 ~

PEVNÁ SÚČASŤ RODINY

   Hladina vody v jazierku sa zvlnila po dotyku malých detských prstov. Keď sa ustálila, ukázala odraz chlapca s hustými čiernymi vlasmi a nebesky modrými očami.

   „Eric," ozvalo sa volanie jeho matky, kráľovnej Lorraine. Blížiace kroky ozývajúce sa na úzkom chodníku sa približovali a napovedali, že sa k nemu nehrnie sama. „Eric, tak tu si," povedala, keď sa vynorila spoza záhonov kvitnúcich kvetov. Dnešný deň bol jeden z prvých teplejších jarných dní, počas ktorých sa už dalo stráviť vonku dlhšiu a príjemnejšiu dobu. Slnko sa vynímalo nad záhradami Mesačného paláca, vtáky štebotali v korunách stromov a priestor napĺňala zmes rozličných vôní kvetov.

   „Prišiel som sa pozrieť na ryby," vysvetlil chlapec.

   „Tak tu sa skrýva náš malý princ," zaštebotala jemným hláskom teta Rosalie, ktorá sa vynorila hneď za Lorraine.

   „Rád sa tu ukrýva, keď sa chce stratiť ostatným," predniesla na vysvetlenie Ericova matka. „Ako sa má Nero, miláčik?"

   „Myslím, že je to lepšie. Už sa pohybuje omnoho istejšie."

   „Nero?" spýtala sa nechápavo Rosalie.

   „Jedna z rýb. Nedávno mala nepríjemný stret s mačkou, ktorá sa sem zatúlala spoza južnej brány," objasnila Lorraine a sklonila sa, aby Erica pohladila po vlasoch.
Za nimi sa ozval beh a o chvíľu sa k nim pripojili ďalšie postavy. Bol to Ericov brat Jason a syn Rosalie a Williama, Glen.

   „Tu si, Eric! Všade sme ťa hľadali!" skríkol jeho smerom malý následník trónu.

   „Načo ste ma zrazu všetci hľadali?" spýtal sa trochu otrávene Eric.

   „Potrebujeme generála!" vysvetlil Jason.

   „Áno. Jason je kráľ a potrebuje generála pre svoje vojská!" predniesol múdro tretí z chlapcov. Eric vstal od jazierka a obrátil sa k chlapcom.

   „Prečo nie si ty generál ako strýko William?"

   „Lebo je na to tupý. Nevie ani čo to je formácia." Jason to hovoril napoly so smiechom, no Glen sa zatváril trochu napajedene. „Nemôže viesť moje vojská, pod jeho vedením by to bola zdrvujúca porážka a takú hanbu si kráľ Aidory nesmie dovoliť. Glen bude môj najvýznamnejší radca a bude sa zaoberať vnútornou politikou," predniesol vznešene ako skutočný kráľ a Glen horlivo prikývol. Eric pretočil očami, no napokon pristal na to, že sa zúčastní ich hry na kráľovstvo. Všetci traja sa rozbehli a namierili do inej časti záhrad, kde mali viac priestoru na hru. Pri nej ich pozorovali ich matky.

   „Je dobre, že si tak rozumejú," ozvala sa Lorraine a spokojne sledovala svojich synov pri predstieraní dospelosti. Stráže im povinne museli stvárňovať vojsko, pričom polovica sa musela navliecť do hocičoho modrého, čo sa našlo a predstavovať armádu Vizagarru. Samozrejme to uhrali tak, že vyhrala aidorská armáda v červenom.

   „Zdá sa, že každý vidí svoju úlohu jasne," poznamenala Rosalie.

   „Áno a to je dobre. S Edmundom sme sa o tom rozprávali. Keď vyrastú, Jason bude mať jasnú cestu, ale nevedeli sme, čo s Ericom. Je to celkom iná povaha a vyzerá to, že pôvodná predstava o vysokej funkcií v rade asi nebude najlepšou voľbou," rozhovorila sa kráľovná.

   „Presne to si hovoríme s Williamom o Glenovi. Je celkom iný, ako jeho otec a má úplne odlišné záujmy. Učitelia ho chvália, pokiaľ ide o vedomosti o rodoch Aidory, o ich histórií a vzťahoch ku korune, ich postoje. Ale keď príde na vojenskú taktiku, je v koncoch," prezradila Rosalie, no bez náznaku kritiky, len s čistou materinskou láskou.