Korunný princ

~ 56 ~

ANJELSKE ČINY S POMOCOU DIABLA

   Do večera Eric preberal s Valeriou plány ohľadom jeho zapojenia sa do dobročinnosti, o ktorú ho požiadala aj jeho matka. Bolo treba obísť miesta, ktoré už matka dávno nenavštívila a zrejme by bola nadšená, keby to namiesto nej všetko prebral Eric. Keď si na ňu spomenul, nemohol sa brániť čomukoľvek, čo by jej prinieslo aspoň minimálnu radosť.

   Túto tému preberali aj počas večere a Valeria stihla všetko dokonale naplánovať. William prispel plánom ich bezpečnosti, ktorý ešte prekonzultujú so Solomonom.

   Po večeri si to potreboval ešte poriadne uležať v hlave. Valeria s Natalie sa šli prejsť, William, Glen a Dorian sa zhovárali pri víne. Chvíľu sa zapájal do rozhovoru s nimi, potom sa ospravedlnil a vzdialil sa.

   Prešiel sa nocou k vzdialenému koncu záhrad k malému rybníku, nad ktorým sa žiarivo vynímal mesiac v splne. Viedol tam okrasný chodníček z oboch strán obklopený trávnikom. Keď sa blížil, začul hlasy. Spomalil váhajúc, či sa nemá obrátiť a nerušiť. Chvíľu sa započúval a rozoznal hlasy Valerie a Natalie, no nerozumel, o čom sa zhovárali. Sedeli na lavičke chrbtom k nemu pohrúžené do rozhovoru. Chcel sa otočiť a nechať ich, no v tej chvíli Valeria vstala a všimla si ho.

   „Eric, ideš celkom vhod," zvolala s úsmevom. Natalie stále sediac na lavičke sa obzrela a tiež vstala. Eric podišiel bližšie, aby naňho sestra nemusela vykrikovať. „Už je dosť neskoro a chcem sa ísť pozrieť na Phillipa, bol dnes akýsi nesvoj. Eric, určite ti nebude robiť problém robiť Natalie spoločnosť. Mala si pravdu, dnes je tu naozaj krásne," vyslovila a uprela krátky pohľad na jasnú nočnú oblohu so žiariacim mesiacom.

   „Rád sa k Natalie pridám," riekol Eric s pohľadom upreným na Natalien profil. Hľadela na trblietavú hladinu rybníka, na ktorej sa odrážal mesačný svit. Otočila tvár k nemu a so slabým úsmevom prikývla a sklopila zrak, než sa znova uprel na vodu.

   „Dohliadni na moju spoločníčku, Eric," ozvala sa opäť princezná a Eric v tom vycítil skrytý motív, no nemienil sa tým zaoberať, nech to bolo čokoľvek, čo skrslo jeho sestre v hlave.

   Keď odišla, podišiel k lavičke a sadol si. Natalie si sadla na svoje miesto bezpečne ďaleko od neho. Mal podozrenie, že spolovice sedí vo vzduchu, viac na kraj už si sadnúť nemohla. Mal z toho nepríjemný pocit. Prekvapilo ho však, že ticho prelomila ona.

   „Trápi vás niečo? Pri večeri ste sa zdali rozladený a neskôr takmer celkom mĺkvy." Neuniklo mu, že sa naňho zahľadela.

   „Valeria sa vrhla do všetkého akosi prirýchlo. Súhlasil som, že sa pokúsim veci napraviť a začnem sa zaujímať o ľudí, o pomoc a o dobročinnosť. Ale všetko sa to deje rýchlejšie, ako som čakal. Po všetkom, čo sa stalo, nemám dobrý pocit z toho, že mám ísť medzi ľudí. Nenávidia ma." Prekvapil samého seba, že jej dokázal hneď tak otvorene odpovedať.

   „Bojíte sa?" spýtala sa celkom bez obáv. Eric si odfrkol.

   „Nie," povedal sebaisto, no potom sa zamyslel. „Možno. Nechcem, aby Valeria bola v dosahu, keď sa niečo zvrtne."

   „To nie je všetko, však?" Zvrtol k nej tvár a možno sa netváril práve príjemne, pretože sa mierne strhla.

   „Prečo to vravíš?"

   „Neviem všetko, ale myslím si, že je toho viac, čoho sa bojíte," riekla a odvrátila pohľad k rybníku. „Myslím si, že aj keď viete, že ste urobili nejaké zlé veci, bojíte sa byť za ne súdený. Tiež si myslím, že by ste to chceli napraviť, len netušíte ako a bojíte sa začať a urobiť chybu a tiež sa bojíte požiadať o radu." Váhavo sa pozrela znova naňho. „Prepáčte, ak je to odo mňa nevhodné."