Korunný princ

~ 38 ~

ŽENSKÉ SIETE

   Kráľ si Erica nezavolal hneď po jeho návrate do Anise, ako Eric očakával. Nenakričal naňho ani ho nepotrestal, no na počudovanie to Erica ešte viac znervózňovalo. Sám si nadával, že to zase nezvládol.

   Vybavoval si, ako sa cítil v chráme, keď počúval obvinenia a osočovanie toho starého muža. Chcel sa ovládať, chcel odolať vábeniu jeho horúcej krvi, ale vzduch tam tak náhle oťažel. Cítil jeho ťažobu v každom nádychu, krv mu ohlušujúco pulzovala v spánkoch a uši mu zalievali prorokove nenávistné slová. Potreboval ho umlčať. V tej chvíli to bolo jediné, čo potreboval, aby konečne stíchol a aby ho za jeho slová potrestal. Nemohlo to počkať. Skrátka nemohlo.

   A aj tak si teraz želal, aby tam vôbec nešiel. Aby tam nevstúpil, aby tam šiel strýko William sám a postaral sa o odvedenie starého muža pred kráľa, ktorý by sám uťal jeho reči plné jedu. No nestalo sa a už sa to nedá zmeniť. Neľutoval starcov život, ani to, že skonal jeho rukou. Jediné, čo ľutoval, bolo, že teraz iste stratil otcovu dôveru a sklamal ho. Zase.

   „Nezavolal ma," hlesol bez náznaku emócií. „Som späť od včera a vôbec sa so mnou nechcel stretnúť. Nechce ma ani vidieť." Lorraine strávila so synom mnoho hodín rozhovorov o tom, čo sa stalo aj o tom, čo bude teraz. Rovnako ako Edmund teraz zvažovala, že by bolo lepšie korunu položiť na hlavu ich dcéry Valerie, no aj tak nestrácala nádej, že Eric dospeje a zmúdrie. Položila synovi ruku na rameno a pritiahla sa k nemu. Chcela ho podporiť, dať mu najavo, že ona ho nikdy neopustí ani naňho nezanevrie. Nech sa stane čokoľvek, v nej má navždy oporu.

   „Otec si potrebuje veľa vecí premyslieť. Nie je to tak, že by ťa nechcel vidieť." Stáli na balkóne pri Ericových komnatách. Eric sa opieral o balustrádu a s nezáujmom hľadel na nádvorie pod sebou.

   „Potrebuje si premyslieť čo konkrétne? Ako nájsť iného dediča? Ak ho nájde, s radosťou sa vzdám tejto pocty, matka. Povedz mu to."

   „Eric, prosím ťa. Nič také mu nepoviem."

   „Nie som idiot. Viem, že to, čo sa stalo, bude mať následky. Všetko, čo som spravil, má svoje následky a raz ma zavalia. Nebude riskovať, že po jeho smrti sa ľud vzbúri a zosadí ma."

   „Nebudem ti klamať, zvažuje aj inú možnosť, hoci nie je práve jednoduchá ani najšťastnejšia," priznala Lorraine. „Asi za to môžem ja. Prišla som s tým, aby na čas, kedy tu nebudeme a vládnutie bude v tvojich rukách, prišla Valeria, aby ti pomohla."

   „Chápem," odvetil Eric bezvýrazne. „Otec teraz premýšľa nad tým, ako ju ustanoviť svojou dedičkou namiesto mňa."

   „Nie, iba zvažuje možnosti, keby si..."

   „Keby som sa celkom odtrhol z reťaze," prerušil ju mierne roztrpčene. „Rozumiem všetkému, hovor so mnou na rovinu."

   „Eric," oslovila ho Lorraine ráznejšie a otočila ho tvárou k sebe. „Snažíš sa o to, aby bol otec nútený to urobiť?"

   „Nie, nesnažím sa o to!" zvolal rozhorčene a odstúpil od nej. „Skutočne nie, len sa nedokážem snažiť o opak. Vo chvíli hnevu celkom zabúdam na dôsledky a na to, ako veľmi tým otca sklamem. Vás oboch." Lorraine k nemu opäť pristúpila bližšie a prešla mu dlaňou po tvári.

   „Neteší ma tvoje nerozvážne správanie, ale nikdy si ma ešte ničím nesklamal. Poznám ťa, som tvoja mama. Viem, že nie si zlý, len sa nechávaš ovládať svojimi zlými stránkami. Pohlcujú ťa a ty sa im nedokážeš vzoprieť. Ale viem, že to časom zvládneš, keď sa budeš naozaj snažiť. Musíš v sebe začať živiť lepšie stránky. A začneš hneď."