Korunný princ

~ 5 ~

KRÁĽOVNÁ BOSORIEK

   Eric bol celý deň značne podráždený. Zamračene hľadel pred seba usadený za veľkým stolom na zasadnutí kráľovskej rady. Akoby nestačilo jeho vlastné rozpoloženie a stále neutíchajúci žiaľ jeho rodiny nad stratou Jasona, v Aidore sa ešte k tomu rozmohli náboženské nepokoje. Nešlo o nič vážne, ale tá bezočivosť ho nesmierne vytáčala. Za všetko mohol ten idiotský nápis na stene nad mŕtvym telom jeho brata. Syna za syna. Zhoríš v pekle bosorka. Erik mal tie slová vyryté do pamäte rovnako, ako svoje vlastné meno.

   Na juhu o sebe dával vedieť akýsi kňaz slúžiaci Slnečnému bohu, ktorý hlásal svoju pravdu a postupne k sebe pútal viac a viac ľudí. Cirkev v Aidore nikdy nemala veľkú moc, rozhodne nie väčšiu, ako kráľ či jeho rada. Čas od času sa objavil samozvaný prorok, ktorý predpovedal mnohé veci a mnohé udalosti vysvetľoval ako boží trest. Ani toto nebolo nič nové, ibaže teraz sa to týkalo priamo kráľovnej a tým pádom aj jeho a celej rodiny.

   Tento muž nahováral veriacim, že kráľovná je bosorka, počarovala kráľovi a prinútila ho tak k zmenám, ktoré v Aidore boli predtým nemysliteľné. Svojím kúzlom a uhrančivým pohľadom si získala slepú dôveru ľudí, no ani naoko dobré skutky nedokázali zmyť krv na jej rukách. Nakoniec bola za svoje hriechy potrestaná a Slnečný boh ju potrestal spôsobom, ktorý je pre matku najbolestnejší a vzal jej jedno z detí.

   Samé hlúposti, ako povedal Eric a otec s ním plne súhlasil. No tam bezočivosť toho muža nekončila. Prorokoval, že pokiaľ bosorku – kráľovnú, jeho matku, nepopravia za jej zločiny, z ktorých je podľa neho najzávažnejší ten, že je čarodejnica a ďalšie čarodejnice podporuje, nešťastie sa bude na kráľovstvo valiť jedno za druhým. Nabudúce to vraj môže byť aj druhý princ alebo samotný kráľ, no taktiež môže prísť ďalšia vojna či prírodné nešťastie. A to všetko pripisoval za vinu jeho matke.

   Erica šlo z toho poraziť. Hoci mu kráľ dal za pravdu, nič nepodnikol, i keď aj jeho samého to štvalo. Vraj by ľud jeho potrestanie mohol chápať tak, že ho chceli umlčať a urobili by z neho mučeníka. Mali by na krku vzburu a tomu sa chcel kráľ vyhnúť za každú cenu.

   No Eric nezdieľal jeho úmysly. Podľa neho mali toto zlo uťať hneď v zárodku. Posledné dni sa počet prorokových nasledovníkov rapídne zvýšil a časť z nich žije priamo v hlavnom meste.

   „Prepáčte, veličenstvo, ale situácia sa začína vymykať kontrole," prehovoril jeden z kráľových radcov. „Nepomáha tomu ani skutočnosť, že jej veličenstvo sa už mesiace neukázala ľuďom. A tí si to vysvetľujú všelijako."

   „Kráľovná je zarmútená zo straty dieťaťa!" skríkol nahnevane kráľ. „Je snáď pochopiteľné, že potrebuje čas na to, aby sa mohla spamätať z niečoho takého!"

   „Iste, veličenstvo. Ale ľudia si myslia všeličo. Začali sa dokonca objavovať reči, podľa ktorých kráľovná prišla o časť duše a vplyvom toho sa ešte viac prejavilo jej bosoráctvo. Kvôli tomu vraj nevychádza z paláca. Objavili sa aj takzvané svedectvá o tom, že jej výzor viac pripomína démonskú čarodejnicu s červenými očami, dlhými pazúrmi a zohavenou tvárou." Eric dlaňami treskol do stola a všetky pohľady sa upreli k nemu.

   „To je nehoráznosť!" skríkol mocným hlasom, až sa prítomní strhli. „Neuveriteľná drzosť! Otec, mali by ste dať ľudí, ktorí toto o matke tvrdia, okamžite popraviť!" Nemôže predsa dovoliť, aby o matke kolovali takéto reči. Prechádza si strašnou bolesťou, ktorú nikto nemôže pochopiť. Aj oni všetci. Ľudia, ktorí rozprávajú podobné veci, nemajú ani štipku úcty či súcitu.