Korunný princ

~ 49 ~

V PODRUČÍ DVOCH SESTIER

   „Kde je Natalie?" spýtal sa Eric komorníka, keď mu pomohol prezliecť sa. Ráno bola vždy prvá, ktorú vídaval za posledné dva týždne a keď ju v toto ráno nezbadal, premkla ho úzkosť. Zvykol si na ňu. Namiesto nej bola úlisná tvár komorníka prvá, ktorú v to ráno uvidel a vôbec mu to nepridalo na dobrej nálade, skôr naopak.

   „Výsosť sa už zotavila a nepotrebuje toľkú starostlivosť. Slúžku preto poslali späť dolu."

   „Dolu? Kto to prikázal? Nikto sa ma nespýtal na názor." Dolu na prízemí sa nachádzalo krídlo patriace služobníčkam paláca a taktiež sa tu nachádzali sklady a kuchyňa. Takže Nataliene jemné útle ruky sa teraz namiesto oňho budú starať o špinu a prach, zvierať v ruke metlu či nosiť ťažké vedrá vody. A ktoviečo ešte, čo bolo predtým jej povinnosťami.

   Tá predstava sa mu nepáčila a možno to bolo od neho sebecké, ale keďže ešte nebol celkom v stave normálne fungovať, nechcel dni stráviť sám alebo s niekým iným. Obľúbil si ju, hoci sa poznali tak krátko. Obľúbil si ju snáď viac, ako vlastné sestry. Na jeho protesty nakoniec poslali správu Beatrice.

   Toto ráno bolo ale ešte výnimočné niečím iným. Dnes mala prísť Valeria s rodinou a jej očakávaný príchod sa stal veľkou udalosťou. Mala by doraziť ešte pred obedom a Eric sa podľa toho ustrojil s malou pomocou komorníka.

   Ešte než opustil svoje komnaty, navštívil ho v nich Glen, ktorý spolu s otcom teraz prebýval v paláci na želanie kráľa.

   „Princezná sa určite nevie dočkať, keďže má stráviť v Aidore aspoň mesiac."

   „A možno už ani neodíde," poznamenal Eric bezvýrazne.

   „Neprijme to," povedal Glen s presvedčením. Eric mu o otcovom rozhodnutí povedal ešte v ten deň, preto o všetkom vedel. Zveril sa s tým aj Marcusovi, pretože oni dvaja mali jeho plnú dôveru. Od smrti Jasona stáli pri ňom a nezabúdal na to. Vedel, že sa na nich bude môcť vždy spoľahnúť.

   „Nemôžeš to vedieť. Ja dúfam, že prijme. Bude skvelá kráľovná."

   „O tom nepochybujem," prisvedčil Glen rozhodne, „ale jej manžel tu nezostane. A ona nezostane bez neho. Je to celé príliš komplikované a ona to dobre vie."

   „Čo chceš povedať, Glen?" rozčúlil sa Eric. „Že sa mám vzdať nádeje a zotrvať v postavení nenávideného následníka?"

   „Nie, povedal som ti, že sa nesmieš hneď vzdať. Pomôžem ti zahnať všetky tie zlé veci a o pár rokov si na ne nikto nespomenie."

   „Tomu nemôžeš veriť."

   „Ja tomu verím. Ty si budúci kráľ. Malo to tak byť, Eric. Nesmieš sa vzdať kvôli svojim chybám. Tie vyblednú, nezostanú v pamäti naveky."

    Glen ho neustále presviedčal o tom, že sa nesmie vzdať koruny tak ľahko. Otcov hnev sa zmierni a ľudia zabudnú. Ale Eric ho nechcel počúvať. Už mal všetkého dosť. Nikdy po korune netúžil. Bol vďačný za jeho podporu, ale v tomto by mal radšej pokračovať pri Valerií.

~

   Natalie práve pomáhala práčkam čistiť množstvá bielizne, keď ju zavolali. Spolu s Ameliou ich poslali skontrolovať, či sú komnaty pre hostí z Vizagarru pripravené a či je všetko tak, ako má byť. A potom sa má Natalie vrátiť k princovi, ktorý vraj o ňu výslovne požiadal. Nepáčilo sa jej to, premkli ju obavy. Bolo iné starať sa o doráňaného princa, ktorý sa ledva dokázal pohnúť bez toho, aby syčal a stonal bolesťou. No teraz, keď už sa trochu zotavil, sa jej predstava toho, že bude sama v miestnosti s mužom s jeho povesťou, dokonale priečila.