Korunný princ

~ 67 ~

HĽADANIE PRAVDY

   Aj keď sa ponáhľali, ako vedeli, oddychovali čo najmenej a kone často striedali, cesta im zabrala ďalších niekoľko dní. Keď konečne dorazili do Raevmouru, čakalo ich však len veľké sklamanie. Obchod, kde si Natalie nie tak dávno vyskúšala pracovať, bol už očividne dlhšiu dobu opustený. Okná boli rozbité a tovar vyrabovaný, rovnako aj Greysonova dielňa. Všade bol neporiadok, špina a prach. Natalie sa nahrnuli slzy do očí, keď to zbadala. Zaplavila ju ľútosť nad tým všetkým, ale hlavne strach z toho, čo sa stalo s Greysonom. Eric k nej podišiel a opatrne sa dotkol jej ramena.

   „Vieš o niekom, kto by nám mohol povedať, čo sa tu stalo?" Natalie si spomenula na pekárku, no ani tú nenašli. Pekáreň teraz obsluhovala jej dcéra a tá im nevedela povedať nič podrobnejšie, iba že jedného dňa prišli vojaci, jej mamu zatkli a nikto netuší, kam ju odvliekli.

   Natalie začínala tušiť, o čo šlo. Keď po nej Gabriel pátral, musel zistiť, čo robili a ako pomáhali ľuďom. Najmä tým, ktorým pomáhali odísť do Anise. Zostávala posedná možnosť a tak ich Natalie nasmerovala k Bonnie. Netušila, čo tam nájde a bála sa, že to nebude lepšie ako u Greysona. Nezabudla ani na to, čo jej povedal Gabriel.

   Keď prišli k domu, kde pred časom strávila zopár dní, našla všetko tak, ako si pamätala a uľavilo sa jej. Dvere jej otvoril Bonnien otec a keď ju zbadal, ihneď ju spoznal.

   „Čo tu chceš?! Neprivolala si na nás už dosť problémov? Na čo si sa vrátila? Vypadni odtiaľto! Vypadni a už sa nikdy nevráť!" Natalie nechala dopadať jeho ostré slová a nebola schopná brániť sa. Skleslo odstúpila pred hnevom toho muža. Náhle sa pri nej zjavil Eric a podoprel ju.

   „Upokojte sa," oslovil rozhnevaného muža.

   „A ty si kto, že mi hovoríš, čo mám robiť?!" Na jeho krik prišiel niekto ďalší. Za jeho chrbtom sa vo dverách zjavilo čiernovlasé dievča, no celkom iné, ako si Natalie pamätala. Nevidela láskavú a veselú tvár, ale zničenú a pochudnutú s očami bez iskry. Nataliene oči sa nekontrolovateľne zaliali slzami, keď si uvedomila, že jej Gabriel zrejme vravel pravdu. Potvrdilo jej to bruško, ktoré sa Bonnie vydúvalo pod šatami.

   „Choď dovnútra, otec, nerozčuľuj sa. Pošlem ich preč," povedala a naliehala, kým sa jej otec nevrátil dnu, ale cez okno ich obozretne sledoval.

   „Mrzí ma to," hlesla Natalie. Bonnie na ňu uprela obviňujúci pohľad, ktorý nepripúšťal odpustenie.

   „Keď som ti pomohla, netušila som, že na seba privolám pozornosť a aké to bude mať následky. Dobré skutky sa vždy nevyplácajú, ako vidíš," povedala trpko a rukou si prešla po bruchu. „Načo si prišla?"

   „Je mi to veľmi ľúto, Bonnie, naozaj, netušila som..."

   „To už si povedala," zahriakla ju. Natalie na chvíľu zmĺkla, snažila sa upokojiť vinu a žiaľ, čo v sebe cítila. Potom Bonnie povedala, že hľadá Greysona.

   „Odvliekli ho, keď sa všetko prevalilo. Tiež vďaka tebe."

   „Kto a kam?" spýtal sa Eric. Bonnie naňho nepríjemne pozrela, no potom povedala:

   „Ktovie? Ani nechcem vedieť. Nepotrebujem ďalšie problémy." Bolo zarážajúco smutné, ako sa zmenila.

   „Je dôležité, aby sme ho našli. Všetko sa môže zmeniť, len potrebujeme vedieť, kde je."

   „Povedala som, že neviem. A na rozprávky už neverím." Eric strácal trpezlivosť. Mal pocit, že to vie, ale nechce hovoriť.

   „Nechceš, aby sa odhalili všetci vinníci?" spýtala sa jej Natalie. „Prosím, Bonnie, ak niečo vieš, povedz to." Bonnie na ňu chvíľu hľadela a na okamih videla zaváhanie.