Korunný princ

~ 24 ~

VLK SKLÁŇAJÚCI SA K SVOJEJ KORISTI

   O niečo neskôr sa však v jeho zornom poli opäť mihli tie isté bujné vlasy a keď sa Eric pozrel tým smerom, videl, ako žena niečo šepká do ucha jednému z mužov. Ruky mala omotané okolo jeho pliec a on si jej zvodné telo pritískal na svoje. Muž sa spokojne usmial a žena sa odtiahla od jeho ucha. Vtedy Eric mohol vidieť jej tvár a hneď mu bolo jasné, prečo mal taký čudný pocit a prečo mu tie vlasy prišli povedomé, hoci si ich pamätal o polovicu kratšie. V hlave sa mu ihneď rozhučalo a znelo mu v nej jediné.

   Olivia.

   Erica náhle oblial pot a ťažko sa mu dýchalo. Do hlavy mu ihneď udrela zmes pocitov, v ktorej so vzrastajúcou silou prevládala zlosť a výčitky a prerastala do túžby zdrapiť tú osobu pod krkom a nepustiť, kým neprestane dýchať.

   Cítil horúčavu, ktorá mu stúpala do hlavy. Krv mu vrela v žilách a pulzovala v spánkoch. Náhle sa s plnou silou prejavila aj jeho opitosť, ku ktorej sa v dnešný večer úspešne dopracoval a zatočila sa mu hlava, hoci víno bolo to posledné, čomu by svoj stav v tejto chvíli pripisoval.

   „Eric," začul vedľa seba hlas patriaci jeho bratrancovi. Strhol sa, keď ho chytil za rameno. „Eric, deje sa niečo?" spýtal sa potichu snažiac sa nepútať zbytočne pozornosť.

   Neodpovedal, znova upriamil pohľad na ženu, ktorá sa nechala obchytkávať tým chlapom a teraz sa bez štipky drzosti a s úsmevom na perách dívala priamo naňho. Jej bezostyšný pohľad bol to posledné, čo dokázal zvládnuť. Vstal tak rýchlo, že skoro prevrátil stoličku.

   „Eric," oslovil ho znova Glen.

   „To nič nie je, len mi trochu udrelo víno do hlavy. Potrebujem ísť na vzduch," povedal rýchlo a už sa náhlil smerom k chodbe, ktorá viedla preč z miestnosti. Rýchlymi krokmi prešiel chodbou a ďalšími miestnosťami, až sa ocitol pri dverách a trhnutím ich otvoril. Ovanul ho jarný nočný vzduch, ale príval pocitov v jeho vnútri neutlmil.

   Nemal šťastie a nebol sám. Aj tu sa nachádzali ľudia, ktorí radšej trávili dnešnú noc pod nočnou oblohou, než vo vnútri, kde to páchlo vínom, tabakom a ťažkými vôňami. Eric uhýbal všetkým zvedavým pohľadom, ktoré sa naňho zameriavali, a pokračoval ďalej od domu, kým nezašiel do zhluku stromov obďaleč. Zastavil sa, až keď za ním utíchli hlasy.

   Toľko krát ho napadlo, že možno presne takto Olivia skončila. Ale nikdy by si nepomyslel, že ju niekto privedie na večierok, ktorého sa on účastní. To by bola až priveľká náhoda.

   No očividne nie až taká veľká. Všetky tie pocity, ktoré sa v sebe roky snažil zahubiť, potlačiť či premeniť na niečo iné, sa teraz vyplavili plnou silou na povrch. Točila sa mu z nich hlava a mal pocit, že sa dusí.

   Odopol si vrchné gombíky na odeve, aby sa mohol nadýchnuť, zatiaľ čo sa druhou rukou podopieral o drsnú kôru stromu. Nedokázal už dlhšie držať ten hnev na uzde a potreboval ho ventilovať. Celou silou udrel do stromu, pocítil však len zrnko úľavy. Nenávidel pocity, aké mal v sebe práve teraz a keď ich nedokázal kontrolovať. A preto pokračoval ďalšími a ďalšími údermi, kým mu hánky oboch rúk nekrvácali. Pokračoval by aj po tom, keby ho niekto nebol nezastavil.

   „Eric! Čo to, dopekla, robíš?" Glenov hlas mu znel za chrbtom, zatiaľ čo ho jeho paže zdrapili a odtiahli od stromu. Eric sa mu vymanil zo zovretia zúrivo ako vlk a takmer ho pritom udrel. Nepokračoval v mlátení do stromu a otočil sa. Za Glenom stál Riley a šokovane sledoval, ako Eric stratil sebaovládanie. To on si uvedomil, kto je jedna zo žien na večierku, hoci to sledoval vzdialene od dverí, pri ktorých držal stráž. Ihneď o tom povedal Glenovi a spolu sa vydali za Ericom. Jeho bratranec bol jeden z mála, ktorí o Olivií vedeli.