Korunný princ

~ 63 ~

POSLEDNÉ PRIZNANIE

   Lord Marcus sa konečne vrátil do mesta. Keď sa to Riley dozvedel, okamžite vpadol k nemu s jasným cieľom vypáčiť z neho informácie o Ericovom zmiznutí. Bol si istý, že o tom vie a že s tým má niečo spoločné. Nemohlo to byť inak.

   Riley zo všetkých síl ovládol hnev a strach, ktoré ním lomcovali, aby si zachoval zdanlivý pokoj. Keď ho sluha ohlásil lordovi Marcusovi, ten ho zaviedol do miestnosti, kde sa spolu zhovárali aj naposledy. Riley naliehal, že sa s ním musí zhovárať osamote.

   Už týždeň všetci neúnavne pátrali po Ericovi. Samozrejme, že sa našli aj takí, ktorí mali ohľadom jeho zmiznutia hlúpe reči a naznačovali, že princ skrátka odišiel, aby sa vyhol povinnostiam, ktoré z duše nenávidel. Bolo pravdou, že sa Eric vo svojich povinnostiach a vyhliadkach do budúcnosti nevyžíval, ale Riley vedel, že by nikdy len tak neodišiel bez jediného slova. Bol si istý, že sa niečo stalo. Hliadky v tuneloch nič nevideli ani nepočuli, čo bolo ešte podivnejšie. Ak sa niekto dostal do paláca, muselo to byť jedine tadiaľ. Možno existuje tunel či chodba, o ktorom doposiaľ nevedeli.

   Keď ho Marcus zaviedol do malej miestnosti s pohovkami a vkusným dreveným nábytkom z tmavého dreva, zatvoril za nimi dvere a znepokojene sa otočil k Rileymu. Ten na nič nečakal. Zovrel Marcusovo hrdlo v ruke a pritlačil ho k dverám, ktoré voľnou rukou rýchlo zamkol kľúčom trčiacim v zámke. Marcus to očividne nečakal, ale zachoval si pokoj.

   „Čo to robíš, Riley? Stačí, ak zakričím a moji muži do minúty vyvalia bočné dvere," povedal s len miernym znepokojením v hlase. Riley sa naopak už vôbec nesnažil zachovávať pokoj.

   „Než sem prídu, zlomím vám krk," opáčil neohrozene. „Chcem vedieť všetko. Bez ďalších hádaniek. Bez ďalších nejasných odpovedí! Kde je Eric?!" Marcus naňho nechápavo pozrel a svoju hrozbu, že zavolá o pomoc, zatiaľ nesplnil.

   „Myslím, že nerozumiem," odvetil, čo vyvolalo v Rileym podráždenie.

   „Eric bez stopy zmizol a viem, že o tom niečo viete. Povedzte mi, kde je!" Marcus mu chvíľu nechápavo hľadel do očí, akoby v nich hľadal objasnenie. Myseľ mu pracovala na plné obrátky.

   „Nemám s tým nič spoločné. Som na jeho strane."

   „Kraviny! Vedeli ste o veciach, o ktorých ste nemali nič vedieť! Snažili ste sa ma len odviesť od vás a podhodili ste mi Jaidena! Som presvedčený, že s tým máte niečo spoločné!" Riley strácal nervy. Bol zúfalý. Cítil vinu, pretože pri poslednom rozhovore s Ericom povedal veci, ktoré nemal. Bol príliš zdrvený z otcovej smrti a nepremýšľal o svojich slovách. Z časti sa na Erica hneval, ale dobre vedel, že by si neželal Simonovu smrť a celkom iste ho zžierala vina aj bez Rileyho pomoci. Teraz si to vyčítal.

   A akoby to nestačilo, zase zlyhal ako strážca. Nebol tam, pri ňom, nechránil ho a Ericovi sa podľa všetkého stalo niečo zlé.

   Pritisol Marcusa silnejšie k dverám nehľadiac na to, či mu zláme kosti. „Povedzte mi konečne všetko, čo viete!" vyštekol. Marcus nemusel ani volať na svojich mužov. Rileyho krik bol dostatočným upozornením, že sa niečo deje. Niekoľko mužov vtrhlo ďalšími dverami a stačilo im pár okamihov na to, aby Rileyho spacifikovali. Vykrútili mu ruky za chrbát a donútili kľaknúť si. Marcus si pošúchal hrdlo a prikročil k nemu v momente, keď ho jeden z mužov schmatol za vlasy a chcel postaviť na nohy a odvliecť. Čosi svojim mužom pokynul a oni zastali, no Rileyho nepustili. Riley nasmeroval pohľad nahor do Marcusovej tváre.