Nikdy mi neublížiš

19. 🌻

„Tak, Winter. Kam by si chcela ísť?"
„Ty si ma niekam volal, ty by si mal vedieť kam pôjdeme." Týmto ma celkom dostala, mal som asi naplánovať, kde pôjdeme. Navrhol som jej, aby sme sa prešli parkom a potom môžeme ešte niekam zájsť. Zo záčiatku medzi nami bolo trápne ticho. Totálne som stuhol, nevedel som čo sa jej mám pýtať, bol som pri nej ako z inéj planéty.

Nakoniec som sa jej opýtal, odkiaľ sa prisťahovali. Vysvetlila mi, že bývali neďaleko. Lenže rodičia chceli dom, tak sa presťahovali tu a Winter, nechcela každý deň dochádzať skoro šesťdesiat kilometrov do školy, takže zmenila aj školu.

Nemá žiadnych súrodencov, dokonca ani domácich miláčikov, pretože má alergiu na srsť. „Ale ináč, raz som mala rybky, lenže sú to strašne tiché tvory, a ja som úplne zabudla na to, že ich mám. Zabudla som ich kŕmiť. A ani neviem kedy zdochli. Spomenula som si na nich asi po dvoch mesiacoch. Odvtedy mi naši zakázali si kúpiť, akékoľvek zvieratko." Začal som sa strašne smiať. Jej príhoda, bola fakt dosť vtipná a aspoň to medzi nami, uvoľnilo napätie.

Vlastne asi iba ja som bol v napätí, Winter sa správala úplne prirodzene.
Prechádzali sme sa parkom, rozprávali sa o sebe a celý čas sme sa mali o čom baviť. Mal som pocit, ako keby sme sa poznali večnosť. Nechápal som, ako to, to dievča robí, ale cítil som sa pri nej, ako úplne iný človek.

Potom som ju pozval do jednej kaviarne. Sadli sme si k stolu a opýtal som sa jej, čo si dá.
„Dáš si kávu?"
„Nepijem kávu." Ostal som prekvapený, podľa mňa každý pije kávu, ona je prvý človek, ktorého poznám a nepije kávu.

„Takže, čo si dáš?"
„Čierny čaj." Fuj, čierny čaj? Pomyslel som si. Čaje mám rád, ale čierny je najhorší, aký som kedy pil. No nepovedal som jej nič. Každý ma rád niečo iné. Prišiel k nám čašník, my sme si objednali a ďalej sme sa rozprávali o všeličom.

Boli sme tam dlho a ja som nechcel, aby to skončilo, lenže Winter už chcela ísť domov. Prosil som ju, aby ešte nešla.
Ale ponáhľala sa, pretože rodičia nevedeli, že niekam šla a budú sa o ňu báť.
Dokonca mi dovolila, aby som ju odprevadil domov.