Nikdy mi neublížiš

33. 🥀

Keď som prišiel k Winter nebol u nej nikto doma, no len ona. Otvorila mi dvere a zobrala ma do jej izby. Pýtala sa či si niečo dám, nechcel som nič, tak mi priniesla vodu a nejaké čipsy, ak by som chcel. Najprv sme sa len tak rozprávali. „No, tak ideme na to?" Opýtala sa ma Winter.

„Nejdeš na to nejak zhurta? Ale veď môžme." Postavil som sa a išiel som si dať dole mikinu. Vtedy som od nej dostal päsťou do ramena.
„Alex! Myslela som učenie." Začal som sa smiať.

„Viem, len si z teba robím srandu, aj keď po učení, by sme mohli niečo podniknúť." Winter na mňa pozrela veľmi vážnym pohľadom. „Ešte jedno slovo, alebo narážka na nejakú blbosť, vyhodím ťa odtiaľ. A nebude žiadne doučko."

„Tak keď nebude doučko, aspoň niečo by mohlo byť, nie? Vieš nešiel som tu len tak, aby si ma hneď vyhodila."
„Alex!"

„Dobre prepáč, už som ticho. Poďme sa učiť." Winter nado mnou len krútila hlavou.
„Dnes máš fakt čudnú náladu Alex, aj s tými tvojimi rečami." Len som sa zasmial. Mal som chuť do nej dnes, tak trošku podpichnúť. Ale pustili sme sa do učenia. Zase ma drvila strašne dlho. Dnes bola na mňa Winter dokonca aj prísna, keď som ju nepočúval. Asi nemala náladu na vtipkovanie, ale aspoň som sa niečo naučil.

Konečne po troch hodinách učenia som si mohol oddýchnuť. Sedeli sme v jej izbe za stolom a už sme sa len rozprávali. Winter sa ma pýtala, či už tomu konečne chápem, lebo ak nie, tak mi to ešte vysvetlí. No mám pocit, že tomu chápem. Sľúbil som jej, že sa v pondelok prihlásim a určite dostanem jednotky. Ona mi aj tak neverila, veď uvidí, že áno.

Chvíľu sme len tak mĺčky sedeli a ja som z nej nevedel spustiť oči. Ako robí to, že je taká užasná?
„Si nádherná Winter." Neviem prečo som jej to povedal, ale nemohol som to držať v sebe. Vtedy sa na mňa pozrela, trošku sa usmiala, ale hneď sklonila hlavu a všimol som si, ako sa červená. Prisunul som sa k nej bližšie. A zodvihol som jej rukou sklonenú hlavu. „Nemusíš sa predo mnou skrývať. Ja ti iba hovorím pravdu." Vtedy som sa k nej začal približovať.

Chcel som ju pobozkať, veľmi som to chcel. Ale ona ma od seba odsunula. „Mal by si už ísť Alex."
„Prečo mi to robíš Winter?"
„Ja nič nerobím. Vážne je už dosť hodín a myslím, že som ťa naučila všetko čo si potreboval." Tak som sa postavil, vyprevadila ma pred dvere a odišiel som.