Dnes je už našťastie streda. Na to, že sedím celé dni doma a nič nerobím, tak mi dni, idú celkom rýchle. Nedávno mi písal aj Jorden. „Neviem, či vieš, alebo to chceš vedieť, akurát mi písala Mia, že Win znova, odišla zo školy skôr. Mali sme mať, teraz piatu hodinu a už tu Win nie je." Len som mu odpísal, že Ďakujem za info.
No zaujímalo by ma, prečo znova, takto odišla zo školy. Vždy mala poctivú dochádzku. Napísal som jej sms. Chcel som vedieť, kde je. „Ahoj Win. Chýbaš mi, zastavíš sa dnes pri mne? A ináč, ako v škole?" Jasné musím sa tváriť, že neviem o tom, že tam už nie je. Za pár minút mi odpísala. „Aj ty mi chýbaš. Veľmi. Ale neviem, či budem dnes stíhať. Chcela som ísť s mamou do mesta. A v škole pohoda."
Prečo to robí? Prečo mi znova klame? Využíva to, že nie som v škole a myslí si, že neviem že tam nie je ani ona? Aspoň, že mám toho Jorda a Miu a informujú ma aspoň o niečom. Ja to nechápem.
„Dobre Win. Tak ak budeš môcť, príď tu ja si idem ľahnúť. Milujem ťa."
„Aj ja ťa milujem Alex." Veľmi dlho, som túto sms-ku hypnotizoval.Myslí tieto slová úprimne, alebo aj toto, je len klamstvo? Myslela vôbec túto vetu, niekedy vážne? Mal by som sa asi prestať, nad všetkým zamýšľať a dúfať v to, že išla naozaj niekam s mamou.
Večer už ku mne neprišla. Ale prišla ku mne dnes, aspoň niečo. Ležal som v mojej izbe, oco bol už doma, tak ju pustil hore. Dala mi pusu, posunul som sa na posteli, nech si ľahne alebo sadne ku mne. Pretože mne, sa dobre ležalo.
„Ako bolo včera, s mamou Win?" Spýtal som sa jej.
„Ale v pohode, trošku unavujúce, ale fajn."„Klasika no. A Jord mi spomínal, že si zo školy včera išla skôr."
„Noo hej, mama bola po mňa, keď skončila v práci." Snažila sa zahovárať, ale znova som v tom vycítil klamstvo.„Aha. Dobre no." Nevedel som čo jej povedať. Tie jej odpovede ma asi zabijú. Naozaj neviem, čo mám robiť. Nechal som to tak. Nechcel som ju zase vypočúvať, aj tak mi nič nepovie a potom sa iba bude hnevať, že jej vôbec neverím. Nakoniec si ku mne ľahla do postele, ľahla si na moju hruď a len tak, v tichosti sme spolu ležali.
V hlave som mal milión myšlienok. Je mi s ňou dobre. Ľúbim ju, ale mám zmiešané pocity. Aj Mia mi hovorila, že sa s Win rozprávala. Mia jej na rovinu povedala, že je nejaká iná. Či už ku mne, alebo len tak v škole. No ona jej iba odpovedala, že sa nám len zdá, že je iná. Nemám taký pocit.
Keď sme tak ležali v posteli, Winter prišla sms-ka. Čítala ju tak, aby som nevidel, kto jej píše a hlavne čo. Sadla na posteľ so slovami, že už musí ísť. „Kde musíš ísť?"
„Písala mi mama. Mám ísť domov." Ponúkol som sa jej, že ju hodím domov, aspoň tam bude skôr, ale odbila ma tým, že som ešte chorý, tak mám ležať v posteli.Pochybujem, že ide domov. Určite nejde domov a preto nechcela, aby som ju odviezol. Ani som ju nevyprevadil k dverám. Povedala, že mám ostať ležať, že ona pôjde sama.
Kde je moja stará, úžasná Winter, ktorá mi vždy, o všetkom povedala? Čo sa s ňou stalo? Prečo mi tak klame, vôbec si neuvedomuje to, ako mi tým ubližuje? A kto jej vlastne písal, tú debilnú sms-ku?
Už máte nejaký typ, kam Winter chodí a čo mu tají?
Chceli by ste sa to už dozvedieť? :)

ESTÁS LEYENDO
Nikdy mi neublížiš
Novela Juvenil„Milujem ťa." „Nechcem, aby si ma miloval." „Vieš, že mi v tom nijako nezabrániš." „Nemôžeš ma milovať, dobre vieš, že ti na konci aj tak ublížim." „Neublížiš mi, nech sa stane čokoľvek. Neboj sa. Nikdy mi neublížiš. Budem tu s tebou až dokonca." (p...