Nikdy mi neublížiš

154. 🌺

Vonku prší, ako šialené. Sledujem dážď, cez okno a premýšľam.

Dnes je to tretí deň, čo bez prestania prší. Tretí deň, odkedy už Winter nie je, medzi nami. Ešte aj tam hore, za ňou smútia, keď je vonku také počasie. Neskutočne milovala jeseň. Jej posledným prianím bolo, užiť si aspoň zopár krásnych jesenných dní. Bohužiaľ, nestihla to. Pamätám si, že bol prvý jesenný deň, kedy jej prišlo zle a potom sa už len všetko zhoršovalo. Nestihla si to užiť, nestihla obdivovať všetku tu krásu. Teraz môže vidieť jeseň, jedine tak, tam z hora. Už nikdy si nebudeme toto počasie užívať spolu. Už nikdy, nebudeme pozorovať, tie nádherné západy slnka, kde okolo nás bude opadávať, farebné lístie stromov. Už nikdy.

„Pripravený Alex?" Potľapkal ma otec po ramene. Len som pokrútil hlavou. „Nie som pripravený. Na toto sa nikdy nedalo pripraviť. Aj keď sme to všetci očakávali, nedalo sa na to pripraviť." Vtedy mi z oka vypadla slza. Sľúbil som jej, že nebudem kvôli nej plakať. Sľúbil som jej, že mi jej smrť nijako neublíži. V podstate mi neublížila. Len, zlomilo ma to. Vždy sa bála toho, že mi na konci aj tak ublíži. A ja som ju uisťoval v tom, že to tak nebude.

Doteraz si pamätám tie slová, ktoré som jej hovoril.. „Neublížiš mi, nech sa stane čokoľvek. Neboj sa. Nikdy mi neublížiš. Budem tu s tebou až dokonca." Bol som s ňou až do konca. Do jej posledného výdychu. Sedel som pri nej, no nevyronil som ani slzu. Nechcela, aby som plakal. Vydržal som to. Vydržal som to, až kým naposledy nevydýchla. Vtedy som sa neudržal a začal som nekontrolovateľne plakať. Držal som ju za ruku, nekonečne dlho a neskutočne som plakal. Všetci sme plakali. Nedalo sa to zastaviť. Naša milovaná Winter odišla.

O pol hodinu začína pohreb a ja sa cítim, čoraz horšie. Vonku nie a nie prestať pršať. Vybral som kyticu bielych tulipánov z vázy, ktoré Winter tak milovala. Nasadli sme do auta a vyrazili sme na cintorín. Bolo tam veľa ľudí. Veľmi veľa. Nečudujem sa. Winter mal každý rád. Všetci v triede si ju obľúbili. Vždy bola také usmievavé slniečko. Nepoznám osobu, ktorá by ju nemala rada. Bol tam aj Jorden a Mia. Stáli pri mne a utešovali ma. Celý pohreb som nič nevnímal. Winter nechcela, aby mal niekto nejakú reč. Tak ju ani nikto nemal.

Winter nemala rada tieto smútočne reči. Bol som za to aj rád. Keby to chcela, viem, že by som musel niečo povedať. Viem, že by som zo seba nedostal ani slovo. Už v aute, cestou na pohreb som začal plakať a trvalo to celý čas. Stále sa nedokážem zmieriť s tým, že tu už moja Winter nie je. Nikdy sa s tým nezmierim. Pohreb sa pomaly končil, a ja som sa v duchu ospravedlňoval Winter. „Prepáč mi láska. Sľúbil som ti, že nebudem plakať. Nevieš si predstaviť, aké to je pre mňa ťažké. Nevieš si predstaviť, ako veľmi som ťa miloval a naďalej aj milujem. Veľmi mi chýbaš. Neviem, či sa s tým niekedy zmierim. Neviem, či na teba niekedy zabudnem. Aj keď ty, by si to tak chcela. Chcela si, aby som začal znovu žiť. Ale bez teba sa to nedá. Neviem, ako to zvládnem. Neviem, či dokážem znovu začať žiť, bez teba. Povedal som, že mi nikdy neublížiš. Neublížila si mi. Len som z toho veľmi smutný, ale neboj sa. Neublížila si mi." Po chvíli sa pohreb skončil.

Stále prší a všetci sme z dažďa neskutočne premočený. A ľudia sa začali pomaly rozchádzať. Ostali sme tu už len najbližšia rodina. So slzami v očiach som prišiel k jej pomníku a položil som jej tam jej obľúbene biele tulipány. „Milujem ťa Winter." Povedal som a postavil som sa.

 V tej chvíli prestalo pršať. Nechápal som to. Behom pár minút sa vonku rozjasnilo, a cez pár posledných mrakov sa začalo predierať slniečko. Tá náhla zmena počasia bola zvláštna. Vtedy ku mne podišla mama. „Už je tam hore. Dala nám znamenie." Usmial som sa.

Aj napriek všetkým tým slzám som sa usmial a s úsmevom som pozeral na nebo. Vedel som, že ona tak isto pozerá na mňa. Vedel som, že jej už bude konečne dobre. Vedel som, že je už tam. Ako povedala mama, dala nám znamenie..

Začala som písať nový príbeh, neviem či ho už čítate, ale budem rada, ak sa naňho pozriete. Možno, že sa vám zapáči ako tento :) Príbeh nájdete na mojom profile a volá sa:

Prosím, nezlom mi srdce.....znovu