Nikdy mi neublížiš

29. 🌼

Cez týždeň som pár krát Winter pozýval von, ale nechcela ísť vraj nemôže. Celkom ma to mrzelo. Rád s ňou trávim čas a tak som s ňou bol, len v škole. Neviem prečo na mňa nemá čas. Možno má niečo dôležité doma a možno niekoho má. Fakt netuším, čo za tým môže byť. Nevypytoval som sa jej to. Ale dnes je konečne piatok, pýtal som sa jej, či doučko platí a povedala, že áno. Po škole ideme rovno k nám.

Prišli sme ku mne, opýtal som sa najprv Winter, či nie je hladná, alebo smädná. Nechcela nič. Ale ja som bol totálne hladný, takže som sa najprv chcel najesť. Vybral som z chladničky včerajší obed a nabral som si. Winter ma čakala v obývačke, aj keď povedala, že hladná nie je aj tak som nabral aj pre ňu. A šiel som s tanierami za ňou. „Povedala som ti, že nie som hladná."

„Pozri sa, aká si chudá. Musím ťa trošku vykŕmiť. Páči sa." Len nado mnou krútila hlavou, či chcela, alebo nie musela jesť. Keď sme sa najedli išli sme do mojej izby. Ešte som zobral so sebou nejakú vodu a poháre. „Máš to tu pekné."
„Ďakujem, kvôli tebe som si tu upratal, dokonca som aj poutieral prach." Začala sa zo mňa smiať. Áno možno to je vtipné, ale nemohol som ju zobrať do môjho bordelu, musel som upratať.

Sadli sme k stolu a Winter povedala, že mi najprv vysvetlí anglinu. Poznám veľa slovíčok z angliny, ale vôbec neviem gramatiku, neviem ako mám správne tvoriť vety a neviem veľa vecí. Winter mi to všetko pekne od začiatku vysvetľovala. Celkom som ju aj chápal. Zo začiatku som ju počúval, ale potom ani nie. Dobre sa mi ju počúvalo, zbožňujem jej hlas, ale je tak nádherná, že som sa nedokázal nejak extrémne sústrediť na to čo mi hovorí.

„Takže, chápeš to?" Opýtala sa. Len som na ňu nechápavo pozeral. Netušil som o čom hovorila. Vtedy sa zamračila a jemne ma buchla po ruke. „Alex ty ma vôbec nepočúvaš! Načo ti to vysvetľujem?"
„Mrzí ma to, ale ja sa pri tebe neviem sústrediť."

„Nemám si dať na hlavu papierové vrecúško, aby si na mňa nepozeral a počúval ma?" Zasmial som sa. Vie byť vážna, ale veľmi často je aj vtipná. Ešte raz som sa jej ospravedlnil a pokračovali sme. Teraz som ju počúval. Musel som, potrebujem sa to naučiť.
Myslím si, že by z Winter bola ozaj dobrá učiteľka, vie všetko tak perfektne vysvetliť, že som už sám dokázal tvoriť všelijaké vety a veľa ďalších vecí.

Sem tam sme o niečom zavtipkovali, alebo sme sa len tak rozprávali, ale väčšinu času sme sa učili. No ja som sa učil.
Potom zrazu vošiel do izby otec. Skvelé. Hneď začal vrieskať. „Čo som ti povedal, že si tu nemáš vodiť, tie svoje dievčatá." Hanbil som sa. Strašne som sa hanbil, ani nevie o čo tu ide a hneď vrieska. Nestihol som nič povedať, predbehla ma Winter a povedala, že už asi radšej pôjde. Nechcela byť svedkom našej hádky.

Tak, čo hovoríte na to, že im také pekné chvíle spolu, prerušil Alexov otec?