Nikdy mi neublížiš

74. 🌼

„Prečo si mu vrazil Alex?" Spýtala sa Winter, keď sme konečne sedeli u nás. „Pretože je kretén, prečo asi? Povedal som mu nech nám dá pokoj." Winter len krútila hlavou, postavila sa a niekam šla. 

Sedel som v mojej izbe a čakal som, kedy sa vráti. Po chvíli, prišla ku mne s uterákom, nejakými vreckovkami a alkoholom. „Ideme sa opiť, či čo?" Opýtal som sa.
„Idem ti vydezinfikovať rany." Povedala.  Postavil som sa, a išiel som sa pozrieť k zrkadlu. Až teraz som sa videl. Bol som celý od krvi. 

Ten idiot mi rozbil nos a rozťal obočie. Toto si s ním ešte vybavím, ale ne v prítomnosti Winter. Znova som si sadol na posteľ. Winter naliala alkohol na uterák a začala mi čistiť rany. „Au, to štípe."

„Bože Alex, nebuď ako baba. Prežil si to, že ste sa tam skoro pozabíjali, tak prežiješ aj to, že ťa niečo štípe." Okey, keď to hovorí ona, tak to asi prežijem. Winter znova zobrala fľašu, trošku namočila uterák a ďalej mi čistila rany. Vtedy, som zobral fľašu do rúk a napil som sa. Bol som nervózny a nasraný, kvôli tomu debilovi, musel som sa napiť. 

Keď to uvidela Winter hneď ma buchla po ruke, až som sa olial. Ach, toľká škoda alkoholu. „Alex! Čo to robíš?" Pýtala sa nechápavo. „Dezinfikujem rany aj z vnútra, vieš, len tak pre istotu." Vtedy pokrútila hlavou, videl som, ako jej mykalo kútikmi úst. Viem, že jej to prišlo vtipné, ale snažila sa tváriť vážne. 

„Budem to mať s tebou, ešte asi ťažké, však?" Opýtala sa. Len som mykol plecami. Nebude to mať so mnou ťažké, aspoň sa budem snažiť o to, aby to ťažké nebolo.
Keď mi vyčistila všetky tie rany, zatvorila fľašu a položila ju čo najďalej odo mňa. „Win?"
„Áno?"

„Prečo si plakala?"
„Lebo si debil." Vtedy som sa chytil za srdce a zatváril som sa, že tieto slová, fakt zaboleli. Winter ma za to buchla po ramene. „Prestaň si robiť srandu Alex." 

„Prepáč. Ale prečo si vlastne plakala?"
„Pretože som sa o teba bála. Pretože som si uvedomila, že tá bitka je zase, len kvôli mne. Len kvôli mne, máš problém s Dylanom, nechcem aby ste sa bili, za každým, keď ho niekde stretneš. Nechcem, aby ti nejak ublížil. Tak ako teraz. Nabudúce vás od seba nemusí oddeliť nikto, čo bude potom?" Po líci jej znova stekala slza. 

Len som ju objal. „Prepáč mi to. Nechcel som, aby si kvôli tomu plakala. Ty za nič nemôžeš. Mohol som to riešiť inak ako bitkou."
Nakoniec sme si to vysvetlili,  a Winter už mala lepšiu náladu. Aspoň niečo. 

„Alex, pôjdem už domov."
„Odveziem ťa." Navrhol som jej. 

„Pil si, nikam ma neodvezieš." Aha, fakt aj som na to zabudol, povedal som jej, že ju odprevadím. Ale nechcela, že pôjde sama, ale nechcem, aby išla sama, keď sa už stmieva, kto vie, kde je Dylan, môže jej niečo urobiť. „Tak nepôjdeš domov Winter. Ostaň tu."

„Zajtra je škola."
„Noa? Veď ráno vstaneme trošku skôr a zastavíme sa cestou u teba." Winter začala vymýšľať, ale po dlhom presviedčaní, súhlasila..