Nikdy mi neublížiš

78. 🥀

Dnes sú čo? No predsa Vianocee.
Teším sa na to, ako malé decko. Ani neviem prečo. Najviac asi kvôli tomu, že bude zemiakový šalát a ryba. Úplne najlepšia vec, na celých Vianociach je to, že sa prežeriem tak, že nebudem vládať dýchať.

Ale samozrejme, že sa teším aj na to, keď pôjdem dať darček Winter. Dnes nebudeme spolu, usúdili sme, že nie sme spolu až tak dlho, takže budeme každý sláviť Vianoce doma. A po večeri pôjdem za Winter.

Ako každé Vianoce, mama varí všetky jedlá a my s otcom, robíme výzdobu vonku, vnútri a všetky tie blbosti. Sem tam, pomôžem s niečím mame. Väčšinou je to ochutnávanie a potom po mne kričí, že sa napchávam už teraz.

Ani neviem kedy, a deň zbehol, celkom rýchle. Konečne sme mali takú večeru, kedy som sa nehádal so ocom, a on s mamou. Toto sa mi páčilo, boli sme, ako jedna šťastná rodinka. Po večeri sme si dali vzájomne darčeky. Ako vždy, mama odo mňa dostala parfém a oco šampón aj sprcháč. Ja som našim povedal, že ja nepotrebujem na Vianoce nič, pretože mám už všetko čo som potreboval. Aj tak, som dostal ponožky. Nakoniec aj peniaze, že ak niečo chcem, tak si to mám kúpiť sám.

Chvíľu som sedel pri našich v obývačke a pozerali sme Vianočné rozprávky. Posedel som pri nich asi hodinku a išiel som za Winter. Otvorila mi dvere s úsmevom. Jej rodičia, taktiež sedeli v obývačke a pozerali telku. Privítal som sa s nimi, chvíľku sme sa rozprávali, no potom sme išli s Win, do jej izby.

Na stole mala položenú darčekovú taštičku, ktorú mi hneď podala do ruky. Ja som ten jej darček mal v druhej ruke. Odložil som to a najprv som išiel skontrolovať, čo mi dala ona. Dostal som trenky, vraj pre to, lebo pred ňou chodím, len v trenkách. Vôbec to nie je pravda, sem tam mám aj nohavice. A potom tam bola ešte voňavka a tričko. Potešil som sa všetému.

„Nevedela som, čo ti mám kúpiť. Dúfam, že sa ti to páči." Len som jej prikývol a pobozkal som ju. „Nemusela si mi dávať vôbec nič." A potom som jej dal ja môj darček. Sviečka sa jej veľmi páčila a aj tričko, ale najviac sa tešila z náhrdelníka.

„Och Alex, ten je nádherný. Ale nemusel si mi kupovať, taký drahý darček, stačilo by mi aj len to tričko a sviečka." Viem, že som nemusel ale chcel som. Vybral som náhrdelník z krabičky a opýtala som sa, či jej ho môžem dať na krk. Hneď mi prikývla, že áno. Keď som jej ho dal na krk, len sa na mňa usmiala a pobozkala ma. Som rád, že sa jej darček páči.
Nakoniec som ostal u nej spať.

Ako, ten koniec je taký nič moc, ale došli mi nápady. 😂 Nevedela som, ako ukončiť časť. 😁