Nikdy mi neublížiš

100. 🌼

Dnes je piatok. Už mi je lepšie. No aspoň čo sa týka zdravotného stavu. Už nie som chorý. Ale čo sa týka Win, tak v tom prípade, mi lepšie nie je. Vôbec som sa nevyspal. Nemohol som. Myslel som len na ňu. Predstavoval som si všelijaké možné veci, prečo mi asi klame.

A nič z toho, nebolo dobré. Chcel som, aby prišla dnes ku mne, ale nemohla. Znova nemohla. Pretože musí robiť niečo doma. Kokos, nikdy nič nemusela a teraz, ma vždy výhovorku, prečo nebyť so mnou. Obliekol som sa, zobral som kľúče od auta a išiel som za ňou.

 Keď nie je doma, tak ako povedala, tak ma problém. Nenechám zo seba robiť debila. Už nie. Normálne jej poviem, nech mi buď povie pravdu, alebo...
...alebo čo? rozídem sa s ňou? To neurobím. Na to nemám. Na to ju až veľmi milujem.
Dvere mi otvorila jej Mama. „Dobrý deň teta. Je Winter doma?"

„Je Alex, ale neviem či by si mal ísť, teraz za ňou."
„Prečo nie? Stalo sa niečo?"

„Ani nie, len nechce teraz nikoho vidieť."
„Prosím, pustite ma za ňou." Aj keď veľmi nechcela, nakoniec ma k nej pustila. Winter sedela na posteli vo svojej izbe a plakala. Keď som otvoril dvere. Hneď skríkla, že koľko krát ma opakovať, nech jej všetci dajú pokoj. „Win. To som ja." Povedal som jej potichu a pomaly som šiel k nej.

V rýchlosti si utrela slzy a tvárila sa že nič.
Objal som ju okolo pásu a spýtal som sa, čo sa jej stalo.
„Nič. Nechaj to tak Alex."
„Win. Vieš, že mi môžeš všetko povedať. Som tu pre teba. Pohádala si sa s vašimi?"

„Povedala som ti, že to máš nechať tak."
„Milujem ťa. Chcem vedieť, čo ťa trápi."

„Nestaraj sa do toho, čo ma trápi! A daj mi pokoj aj ty! Choď preč. Nechcem nikoho vidieť. a teba už vôbec nie. Ako ti mám vysvetliť, že chcem aby si mi dal konečne pokoj?" Kričala na mňa a zároveň plakala.
„Ale Win..." Nestihol som nič povedať, pretože ma od seba odstrčila a skríkla na mňa, nech vypadnem. Rozplakala sa ešte viac.

Čo som jej urobil ja? Prečo, je zlá aj ku mne? Prečo, mi toto robí? Nemôže mi vysvetliť, čo sa jej stalo a prečo plače? Nemám pocit, že som jej nejak ublížil. Zaslúžil by som si normálne vysvetlenie, prečo je ku mne taká aká je. Prečo ma od seba stále odháňa.. Trhá mi srdce, vidieť ju plakať a ešte horšie je to, keď mi nechce povedať, čo sa stalo. Keď mi stále len klame a všetko predo mnou tají. Išiel som preč. Nechcel som ju otravovať, keď ma tu nechce.

Ale bol som pri jej mame. Prosil som ju, nech mi povie, čo sa stalo. Ale vraj nemôže. Že Winter si musí riešiť veci sama. Že to je náš vzťah a ona mi nebude nič hovoriť. Povedala mi len toľko, že sa pohádali aj oni dve, ale prečo, to už ja neviem.

Kurva, čo také sa deje, keď mi o tom nemôže povedať nikto?! Znova sa sťahujú? Alebo ma vážne niekoho iného a zistila to aj jej mama? Čo s ňou je? Ja už takto ďalej nevládzem.
Cestou domov, som v aute vyfajčil asi štyri cigarety. Už mi z nich bolo zle, ale bolo to jediné čo ma ukľudňovalo. Najradšej by som sa išiel teraz hneď opiť. Ale kašlem na to. Skúsim sa z toho vyspať, a možno aj Winter prejde, jej hnev.