Nikdy mi neublížiš

114. 🌼

Po objednaní nápojov, v kaviarni, som si Win prisunul k sebe bližšie a vtisol som jej bozk do vlasov. Čakali sme na jej obľúbený, čierny čaj a ja som si ako zvyčajne, objednal kávu. Netrvalo dlho, a objednávku nám priniesla mladá čašníčka, ktorú zrejme jej práca vôbec nebaví. Tvárila sa mrzuto a znechutene.

Neviem, pri takejto práci, by sa mohla aspoň nasilu usmiať. Pretože niekto, by mohol mať dojem, že sa chmúri práve naňho. Čo už, jej vec nie moja. Asi sa až príliš zaoberám detailami, na cudzích ľuďoch.

Z mojích myšlienok, ma vyrušila Win. „Alex, čo keby sme zajtra niekam šli?" Nadhodila.
„Čo myslíš tým niekam?"

„Noo vieš, zajtra je piatok a ja som ešte nikdy, nebola na nijakej poriadnej párty. Bola som pár krát v bare alebo klube s tebou a Miou, ale ešte nikdy som nezažila naozajstnú párty, ako vo filmoch. A chcem k tomu aj alkohol. Nikdy som nepila. Prvý krát s tebou na Silvestra. Aj tak to boli len dva poháriky, a potom u Jorda pohár vína. Z ktorého som sa vďaka liekom, ktoré som zobrala pred tým, bola hneď dosť mimo." Len som sa z hĺboka nadýchol a vydýchol.

Nemám nič proti tomu, ale nemala by piť. Zoberiem ju hocikam, ale alkohol by mohla vynechať. „Vieš Win." Nestihol som nič povedať, pretože hneď nahodila sklamaný výraz a skočila mi do reči. „Viem, neurobíš to pre mňa, lebo som chorá a nemôžem piť, beriem lieky a blaaa, bla, bla." Tieto slová mi priam, ukradla z jazyka.

 „Viac menej máš pravdu Winter. Pôjdem s tebou na párty, dovolím ti aj piť, ale vieš, že sa budem aj tak o teba báť, nemala by si piť keď berieš lieky."
„Veď si ich nevezmem." Dodala.

„Alex, sľúbil si mi, že si budeme plniť veci, ktoré chceme urobiť. Nechcem sa opiť na mol, ja len chcem skúsiť, aké to všetko je. To všetko, čo robí každý v mojom veku, len ja to robiť nemôžem. Opiť sa na párty a zabaviť sa. Pretože, keď som chorá, nemôžem nič. Všetci to beriete až príliš tragicky. Chcem si svoj život užiť, a nie pomaly zomierať, bez akýchkoľvek zážitkov." Aj keď som nechcel, nemohol som jej to odopierať a na všetko som jej prikývol.

„Dobre Winter, pôjdeme zajtra niekam, ale ak sa ti niečo stane... Neželaj si ma." Povedal som jej s vážnym pohľadom. Usmiala sa, vedela, že to nemyslím až tak doslova, nedokázal by som sa na ňu hnevať. „Veď máš číslo na Lucasa, keď mi niečo bude, zavoláš mu."

„Kto je Lucas?" nechápavo som sa opýtal.
„Veď môj lekár. Volá sa Lucas Parker."

„Len my nepovedz, že svojho lekára oslovuješ menom a ešte, si aj nebodaj tykáte." Bez akýchkoľvek problémov mi prikývla. Až teraz som začal žiarliť.
„Je na tom niečo zlé, Alex?"

„Nie, teda neviem. Veď je to tvoj lekár, je mladý aa..." Chcel som povedať, že je pekný, len do toho mi skočila Winter. „A je sexy však?" So smiechom povedala. Mne to vtipné neprišlo.

No Win sa ku mne ešte viac pritisla a objala ma. „Alex, bože. Je to môj lekár. Má ženu a deti. Má tridsať štyri rokov, naozaj chceš žiarliť na môjho lekára? Oslovujem ho menom a tykám mu len preto, lebo sám dobré vieš, aké to je rozprávať sa s lekármi, a proste keď mu môžeš tykať a osloviť ho menom, hneď máš z toho lepší pocit. Veľa jeho pacientov, ho oslovuje menom. Proste sa snaží byť, len priateľsky, aby každý kto k nemu ide, nebol vystresovaný, predsa vieš, aký dokážu byť niektorí lekári."

„Tiež by si nebola vo svojej koži, keby že mám sexy doktorku, ktorú oslovujem menom." Len sa zasmiala a pokrútila hlavou. „Nemusíš žiarliť Alex, vieš, že milujem len teba. A si viac sexy, ako môj lekár."

Automaticky som sa vyrovnal, napol som hruď a sebaisto som povedal, že to viem.
„A si fakt celkom dosť skromný, a hlavne nenamyslený." Ach, ta jej irónia, aj pre to ju ju tak strašne milujem.

Po týchto slovách som ju letmo pobozkal na pery. A napokon, sme sa pomaličky vybrali preč. Dohodli sme sa ohľadom zajtrajška, potom som ju odviezol k nej domov, a ja som išiel domov tiež.

Čo myslíte, ako dopadne ten zajtrajšok? :)