Nikdy mi neublížiš

36. 🌼

Z hĺboka som sa nadýchol a vydýchol. Viem, že to asi veľmi prežívam. Ale určite viete, čo to je, keď si musíte dať niečo, čo neznášate. Napil som sa a snažil som sa to nevypľuť naspäť, do pohára. Winter ma celý čas pozorovala, a pokúšala sa zadržať smiech. Vôbec to nie je vtipné.
„Tak čo chutí?" Opýtala sa.
„Ty ma musíš asi veľmi neznášať, keď ma nútiš piť toto."

„A ty ma musíš asi veľmi zbožňovať, keď kvôli jednej puse, robíš toto všetko."
„Tak tomu ver, ani si nevieš predstaviť, ako veľmi ťa zbožňujem. A kvôli puse s tebou, som ochotný urobiť všetko." Winter sa na mňa zamyslene pozrela. Netuším nad čím rozmýšľala, ale chcel som to vedieť.

„Čo je? Povedal som niečo zle?" Len pokrútila hlavou a usmiala sa na mňa. Bol to ten najúprimnejší úsmev, aký som kedy videl. Vlastne, ona sa tak na mňa usmieva stále.
„Nepovedal si nič zlé. Práve že, si to povedal pekne. Neviem. Myslela som si, že nedokážeš byť milý. Asi som sa v tebe mýlila. Si úplne iný, než sa na prvý pohľad zdáš." Ani som sa jej nepýtal, ako vyzerám na prvý pohľad. Presne viem, ako vyzerám na prvý pohľad. Ako totálny grázel, ktorý nemá žiadne city a vie dievčatám len ubližovať.

Pri rozprávaní s Winter, mi bolo tak super, že som si ani neuvedomoval to, že pijem ten hnusný čaj a vôbec mi to nevadilo. Asi nie je až taký zlý, ako som si myslel. Alebo som z nej tak vedľa, že si ani neuvedomujem tú hnusnú chuť. Sedeli sme v kaviarni, pili sme čaj a dlho, dlho sme sa rozprávali. Vždy sa máme o čom rozprávať. Nechápem tomu, ako je možné, že sa máme vždy o čom baviť. Potom sme sa vybrali preč. Môj ukrutný trest skončil. Aj keď vôbec, to nebolo také zlé. Veď celý čas som bol s Winter a bolo mi s ňou úžasne.

Teraz mala prísť moja odmena. Nechcel som na ňu s tým hneď tlačiť, tak sme sa išli ešte trošku prejsť. Prechádzali sme sa parkom a rozprávali sa. Po dosť dlhej dobe, som Winter zastavil. A postavil som sa pred ňu. „Trest som už dostal. Čo tak, prejsť na tú príjemnejšiu časť?" Pozrela sa na mňa, nemusela nič hovoriť. Z jej pohľadu som vyčítal, že to môžem konečne urobiť. 

Naklonil som sa k nej.. Dúfam, že to nebude len taká obyčajná pusa, že  sa odo mňa, hneď neodtiahne. Chcem ju bozkávať dlho a vášnivo. Bol som pri nej už tak blízko. Srdce mi búšilo tak, ako by toto, mala byť prvá pusa v mojom živote. Už som skoro cítil, jej pery na tých mojích. Chýbal už len maličký kúsok k tomu, aby sme sa pobozkali....

Viem, viem. Ukončila som to v tom najlepšom, ale čo už. A čo myslíte. Pobozkajú sa, alebo nie? Čo, ak si to Winter nakoniec rozmyslí?