Nikdy mi neublížiš

106. 🌺

„Povedala som ti, aby si za mnou už nechodil." Hovorila mi Win, keď som došiel k nej. Je mi jedno, čo hovorila. Ale, čudoval som sa, že ma pustila dnu. Asi nechcela, aby sme sa bavili vonku.

„Čo sa ti stalo s rukou Alex?" Spýtala sa ma, keď si všimla obväz. „Nič. Bol som nahnevaný." Len na mňa ospravedlňujúco pozrela, ale bola ticho. Vedela, že to bolo kvôli nej. Prerušil som ticho ja.

„Win. Nezvládam to bez teba. Zostaň so mnou. Prosím. Chýbaš mi."
„Nemôžem Alex."

„Prečo nemôžeš? Povedz mi, máš niekoho iného? Chceš byť radšej s ním? Povedz mi hocičo, ja len chcem vedieť dôvod, prečo nechceš byť so mnou. Ubíja ma to, že nechceš byť so mnou a ja neviem prečo. Povedz mi ten debilný dôvod a ja ti sľubujem, že ti už dám pokoj. Len chcem vedieť, čo som posral. Čo také som urobil, že ma už nemiluješ."
„Alex, choď radšej domov a nechaj to tak. Nemôžem byť s tebou, ublížim ti ešte viac." Vážne? A to sa dá? Ako mi chce ublížiť ešte viac, keď už teraz, zo mňa urobila, totálnu trosku.

„Nepôjdem domov. Nechcem ísť domov. Chcem byť s tebou. Ako ti mám vysvetliť, že bez teba nedokážem žiť. SI jediný dôvod, prečo mal môj život zmysel. A teraz, teraz keď ta nemám, môj život, ten zmysel stráca." Winter si len sťažka povzdychla.
„Alex, ja ti nechcem ubližovať. Ale keď nebudeme spolu, tak ti tak ublížim asi najmenej." Mal som chuť, do niečoho buchnúť, niečo rozbiť, ale bol som u nej. Nechcel som tu nič rozbíjať.

„Kurva Winter! Povedz mi, čo také sa stalo, že so mnou nechceš byť?" Nahnevane som skríkol. Už ma nebaví počúvať, to ako nemôže byť so mnou. Chcem vedieť ten debilný dôvod, prečo nemôže?
„Chcem s tebou byť, ale nemôžem." Odpovedala mi.

„Prečo?! Vysvetli mi to konečne, lebo sa z toho asi zbláznim Win."  Znova som ucítil, ako mi slza stiekla po tvári a ja som si už myslel, že nemám čo plakať. Vtedy sa nadýchla, privrela oči a vydýchla. „Ja, som chorá Alex." Win si sadla na posteľ a začala plakať.

Oblial ma pot, no hneď na to, mnou prešli zimomriavky. Nemyslím si, že teraz je vhodná chvíľa na srandičky, prečo rozpráva teké veci? Nechápavo som na Winter pozeral. Dával som si dokopy čo povedala. „Čo?" To bolo jediné, čo som zo seba dostal. „Som chorá Alex. Mám rakovinu. Zomieram."

Vtedy mi to doplo. Preto, tak často chýbala v škole, preto tie krátke vlasy, bledá pokožka, studené ruky, lieky ktoré som ju videl občas brávať. Vtedy mi to všetko začalo dávať zmysel. Ako som mohol byť taký slepý? Asi preto, lebo to tak dobre tajila. Nevedel som, čo jej mám povedať.

„Preto, s tebou nechcem byť. Zomieram a myslím si, že potom bude pre teba, všetko ľahšie. Keď sa prestaneme spolu baviť teraz a nebudeme, k sebe prechovávať, žiadne city, tak ťa možno moja smrť až tak nezasiahne. Myslím si,že takto to bude najjednoduchšie." Podišiel som k nej bližšie a silno som ju objal.

„Winter, my to spolu zvládneme. Chcem byť s tebou aj naďalej, nechcem, aby sme sa kvôli tomu to rozchádzali. Všetko bude v poriadku." Odsunula ma od seba, zúfalo si povzdychla.
„Ty to nechápeš Alex! Nič nebude v poriadku! Všetko bude už len horšie. Nechápeš to?!" Nechápal som to. Naozaj nie. Veď ja jej so všetkým pomôžem. Budem tu pre ňu každý deň, veď teraz dokážu lekári, všetko možné. Verím, že jej časom bude lepšie a zo všetkého sa dostane.

„Alex. Odíjď naozaj bude najlepšie, keď už spolu nebudeme. Choď domov a snaž sa na mňa zabudnúť. Nájdi si nejakú inú. Ja sa na teba hnevať nebudem." Len som krútil hlavou. Vysvetlil som jej, že chcem byť s ňou aj napriek tomu, že je chorá. Miloval by som ju, aj keby ostala zrazu na vozíčku, tak prečo by som ju mal prestať milovať, kvôli nejakej chorobe? Veď jedného dňa sa vylieči a budeme spolu šťastný navždy....

Dúfam, že nie ste sklamané z tejto časti. Už keď som začala príbeh písať, tak som mala v pláne, že bude chorá. Aj keď v poslednej dobe som sa rozhodovala, či to napíšem tak, že je chorá, alebo tak, že ju niekto vydieral a preto sa tak spravala napr. Taký Dylan by ju mohol vydierať.. ale nakoniec som sa rozhodla pre túto verziu.

A ospravedlňujem sa, že časti pridávam tak nepravidelne, ale ja som teraz skoro stále v práci a vôbec nemám čas 😢