Nikdy mi neublížiš

45. ?

Dnes je štvrtok. Akurát máme veľkú prestávku. Bol som s Jordom vonku zafajčiť a potom som si išiel po nejaké veci do skrinky. Vtedy sa pri mne objavila Winter a celá žiarila. „Čo je čo si taká vysmiata?"

„Ale nič, len mám dobrú náladu." Opýtal som sa jej, prečo má takú dobrú náladu. Najprv mi to nechcela povedať. „Noo vlastne Alex, mala by som ti  to asi povedať. Súvisí, to aj s tebou."
„Čo také?" Opýtal som sa jej. Na chvíľku sa zamyslela.

„Mám pre teba dve správy, jednu dobrú a druhu zlú. Ktorú chceš počuť, ako prvú?" Ja len dúfam, že sa nebudú niekam sťahovať, alebo niečo také.
„No mne je to jedno, začni ktorou chceš." Winter sa na mňa usmievala a bola ticho.

Čakal som kedy začne. „Nooo budem mať rande." A vtedy sa usmiala ešte viac. Bol som prekvapený. Nevedel som, čo je mám na to povedať. „Aha, dobre no. A aká je tá dobrá správa?" Opýtal som sa.

Ona sa len zasmiala. „Bože Alex, toto bola tá dobrá správa. A zlá je tá, že rande je v sobotu." Vážne? Čo bolo dobré na tom, že má rande? Mala mi povedať, že ma jednu zlú správu a druhú, ešte horšiu. Prečo to urobila? Vie, ako ju ľúbim. Tak prečo, ide na rande s niekým iným?

Prečo si to naplánovala práve na sobotu, keď vedela, že máme ísť spolu na kolotoče. Bolo to od nej hnusné. Bol som z toho smutný a v zápätí som sa na ňu hneval.
„Mrzí ma to Alex. Ja uvedomila som si až doma, že som bola na sobotu dohodnutá s tebou."

„Kto je to?"
„Kto je kto?"

„Ten, s kým ideš na rande."
„To je jedno, nepoznáš ho. Nechodí na našu školu." No nie je to jedno. Nechcem, aby sa stretávala s nejakými idiotmi.

„Ako dlho sa s ním vlastne poznáš, že s ním ideš na rande?"
„Ja neviem Alex, asi týždeň. Prečo ma vlastne, tak vypočúvaš?"

„No tak na to rande môžeš zabudnúť. Nechcem, aby si šla niekam s chalanom, ktorého vôbec nepoznáš. A ktorého nepoznám ja. Čo, ak je to nejaký psychopat, čo ak ti ublíži?"
„Alex, nemôžeš mi zakázať stretávať sa s niekym. A nie je psychopat, nič mi neurobí."

 „Nepôjdeš s ním sama. Buď ma s ním zoznámiš, nech viem kto to je, alebo tam pôjdem s tebou. Budem ti robiť ochranku." Vtedy sa Winter rozosmiala.
„Alex, to snáď nemyslíš vážne. Nikam so mnou nepôjdeš, a už vôbec ťa s ním nebudem zoznamovať." Zbytočne mi to Winter vysvetľuje blbosti, nenechám ju ísť samu s neviem kým.

Určite sa jej bude chcieť dotýkať, a bude ju chcieť bozkávať. Kurva! Prečo dala prednosť nejakému kreténovi. Ja sa o ňu snažím, ako taký pako a ona si len tak, zrazu ide s niekým na rande! Toto bol ten dôvod prečo ma stále odmietala? Bol som rozčúlený. Strašne. Ale nedával som to na javo. Nechcel som na ňu kričať, ani nič podobné. S kľudom som jej vysvetľoval, že buď pôjdem s ňou, alebo ona nepôjde nikam.

„No Winter, z toho sa už nevyvlečieš. Teraz pekne napíš tomu fešákovi, že v sobotu si dáme rande vo štvorici. Ja si niekoho zoberiem tiež, aspoň ťa budem mať na očiach."
„Na to zabudni Alex." Vtedy som sa len z hĺboka nadýchol a vydýchol som. Už som začínal strácať nervy.

„Do riti Winter. Len tak si sa na mňa zo dňa, na deň vykašľala. Každý deň, som bol s tebou, venoval som sa ti, a ty si ma len tak vymenila. Vieš, ako mi na tebe záleží. Vieš, že ťa stále ľúbim. Nevieš ako veľmi sa musím práve teraz ovládať, aby som tu nevrieskal, a nerozbil tu všetko naokolo. V sobotu si sa sľúbila najprv mne a zrazu, to len tak zrušíš? Tak urob pre mňa aspoň to, že napíšeš tomu debilovi, že v sobotu nebudete, len vy dvaja, ale budeme štyria." Vtedy som sa otočil, treskol som dvierkami na skrinke a vybral som sa na odchod. „Myslím to vážne Winter. Zajtra mi povedz, čo ti na to ten tvoj povedal." A potom som odišiel...

Tak čo myslíte, zachoval sa Alex dobre, alebo nie? A čo hovoríte na to, že Winter ide na rande s niekým iným?