Nikdy mi neublížiš

55. 🌺

Na ďalší deň sme sa ako vždy, ráno rozprávali v škole a po škole sme spolu niekam šli. A takto to bolo každý deň. Každý deň sme spolu s Winter niekam chodili. Prešlo niekoľko týždňov. Mal som pocit, že sa s Winter zbližujeme viac a viac. Dokonca sme veľmi často, chodili spolu na čaj. Na čierny čaj. Neviem prečo, ale zachutil mi. Bolo mi s ňou vždy úžasne.

Dnes mi Winter povedala, že sa poznáme už dva mesiace. Vážne? Ona si to počíta? Ale vysvetlila mi to tak, že dvadsať šiesteho Septembra sa tu prisťahovali a asi okolo štyri dni potom ma prvý krát stretla. Vtedy vôbec netušila, že z nás budú taký skvelí kamaráti. Ja som to tiež netušil.

Keď sme sa spoznali, ešte len začínala jeseň. A teraz je už skoro koniec novembra a Winter sa tej jesene nevie nabažiť, pretože jeseň miluje. Skoro vždy chodíme spolu do parku, alebo k jazeru a Winter sa dlhé hodiny, kochá výhľadom. Zbožňujem to, aká dokáže byť šťastná, z toho všetkého. Ako jej na tvári vyčaria úsmev, aj takéto maličkosti.

Dohodli sme sa, že dnes ideme „osláviť" naše dvojmesačné kamarátstvo. Samozrejme do našej obľúbenej kaviarne. A to čajom. Ale dnes si nedáme čierny. Dnes je výnimočný deň. Dnes si dáme nejaký, ktorý vyberieme len tak naslepo.

Akože, zatvoríme oči. Prstom pôjdeme po ponuke čajov. A kde zastaneme, ten čaj si dáme. Najprv to urobí jeden a potom druhý. Aby sme nepodvádzali. Viem, že sa správame, ako malé deti. Ale prišla s tým Winter a ja pre ňu urobím hocijakú blbosť.

„Takže Winter. Vymyslela si to. Zatvor oči a vyber si čaj." Winter urobila všetko čo mala, a jej prst zastal na malinovom čaji. Celkom fajn vyber.
„Tak, teraz ty Alex." Urobil som to isté čo ona. Keď som otvoril oči, nepotešilo ma to. „Zázvor? Vážne? Zo začiatku som neznášal čierny čaj, ale zázvor je peklo." Winter sa ako vždy, začala zo mňa smiať.

No skvelé to je faaakt strašne vtipné. Ale čo už musel som si ho dať. Obaja sme si objednali to, čo sme si vybrali. A potom nám to čašníčka priniesla. Winter si na tom svojom pochutnávala, len ja nie.

„Winter si zlá. Vôbec ma nemáš rada, keď sa smeješ z môjho utrpenia."
„Nie som zlá. A mám ťa rada, ani si nevieš predstaviť ako."

„Chcem vedieť ako."
„To je tajomstvo." Nechápem, prečo mi nikdy nič nechce povedať. Je fakt zlá. Ale ja napriek tomu, ju mám rád. Vlastne ľúbim ju. Ešte stále. Aj keď sme stále, len kamaráti. Čudujem sa, že som to ešte nevzdal. Nechodím za žiadnymi dievčatami. Som stále len s ňou. Veľa ľudí si myslí, že spolu chodíme, lenže neviem, či sa toho niekedy dočkám.

Asi som fajn, len ako kamarát.
Blbli sme v kaviarni spolu dlho. Ja som si dal asi pol kila cukru do čaju, aby som prebil tú hnusnú chuť, ale nepomohlo to. A Winter si zo mňa v kuse robila srandu. Čudujem sa, že ju to ešte stále baví. Potom sme s Winter išli domov. Šiel som ju ako vždy odprevadiť.

Cestou sa ma pýtala, ako sa majú naši. Ináč zabudol som spomenúť, ale odkedy som sa začal učiť, a začal som chodiť do školy otec je ku mne úplne iný. Normálne ma asi začal mať rád. Dokonca som mu musel predstaviť Winter. Chcel spoznať to dievča, kvôli ktorému som sa tak zlepšil. A pozdávala sa mu. Aj mama si ju obľúbila. Winter chodí často ku mne a ja k ním. Aj jej rodičov mám rád a asi aj oni mňa.

Boli sme už pri jej dome. Rozlúčili sme sa a ja som sa vybral na odchod. Otočil som sa, ale vtedy ma ešte Winter zastavila. „Alex, počkaj chvíľu. Ešte som na niečo zabudla."
Nevedel som čo tým myslí...

Čo myslíte načo Winter zabudla? :)