Nikdy mi neublížiš

98. 🥀

Viete čo je na pondelku najhoršie?
Asi to, že je to proste pondelok. Predstavte si osobu, ktorú neznášate úplne najviac.
Predstavili ste si ju?
No a tak nejak, vyzerá pondelok.
A ešte k tomu, zobudil som sa dnes s horúčkami.

Inokedy by som bol rád, že som chorý. Že môžem celý deň, ležať doma a hrať playko, ale chcel by som byť radšej v škole, chcel by som byť s Win.

V nedeľu, keď Winter prišla večer od babky, bol som ešte pri nej. Spýtal som sa jej, prečo mi nedvíhala. Vraj, sa jej vybil telefón a ona si zabudla nabíjačku. Ani neviem, či som jej to uveril, ale presviedčal som sám seba, že to je pravda, a že mi neklame.

Dnes ráno, som mal po ňu ísť, aby sme šli spolu do školy, ale napísal som jej, že som chorý, tak do školy neprídem. Odpísala, že sa zastaví po škole u mňa. Bol som rád, že chcela prísť ku mne, len tak, sama od seba.

Ja som ráno volal mame, kedže už bola v práci, že mám horúčk, tak mi kázala ísť k lekárovi. Dostal som marodku, až dokonca týždňa, takže si poležím. Keď som prišiel domov od lekára, urobil som si jesť a potom som hral hry a nakoniec som zaspal.

Zobudil som sa až na zvonček. Prišla k nám Winter. Hneď mi dala pusu a ja som ju pustil dnu. Sadli sme si do obývačky a len tak, sme sa rozprávali. Pýtala sa ma, čo som robil celý deň. Dokopy nič, celý deň, som prespal. Ona sa vraj v škole, celý deň nudila a myslela na mňa. Už sa nevedela dočkať, kedy ma uvidí. Hovorila to s úsmevom. S tým jej nádherným, úprimným úsmevom. Nemal som dôvod neveriť jej, viem, alebo aspoň verím v to, že mi v tomto neklamala.

Sedeli sme v obývačke, celkom dlho. Pýtal som sa Win, či náhodou nie je hladná. Povedala že nie, ale ja som bol. Keďže som ráno, zjedol len jeden toust. „Seď Alex, ja ti niečo urobím jesť." Navrhla mi Winter.
Neprotestoval som, veď keď sa jej chce, tak kľudne. „A čo chceš jesť?"
„Ja neviem, hocičo, čo máme v chladničke." Len prikývla a odišla. Ja som si ľahol na gauč, zapol som telku a čakal som na ňu. Celkom mi padlo vhod, že je tu Win a ja si môžem aspoň oddýchnuť. Keď som tak ležal, všimol som si, že tu Winter nechala svoj telefón. Dlho som premýšľal nad tým, či sa doň mám pozrieť, alebo nie.

Viem, že ak to zistí, tak sa na mňa vážne nahnevá, ale chcem vedieť či mi neklame. Či tam náhodou nemá, nejaké správy, že kde vždy chodí. Premáhal som sa. Chcel som to nechať tak, ale moja zvedavosť ma premohla. Bolo odo mňa asi hlúpe, takto jej zasahovať do súkromia, ale musel som. Nedalo mi to. Som debil, ktorý jej asi absolútne neverí, ale ako by ste sa zachovali na mojom mieste? Keď osoba, ktorú nadovšetko ľúbite vám stále klame..

Našťastie som v jej mobile, nenašiel nič. Nechcel som čítať každú jednu správu s jej kamarátkami a tak, len som všetko rýchle prebehol, ale nenašiel som nič, čo by nasvedčovalo tomu, že ma podvádza, alebo že mi klame. Možno to, čo nemám vidieť vymazala. Neviem. Nechcel som do toho pozerať dlho, keby ma videla, tak to je môj koniec. Radšej som mobil odložil tak, ako bol. Ale cítil som sa blbo, že som jej kontroloval správy.  No a potom som išiel skontrolovať, čo robí.

Akurát mi chystala jedlo na tanier. „Prepáč Alex, že to tak trvalo, ale neviem, kde čo presne máte, trvalo mi nájsť veci." Len som sa usmial a pokrútil som hlavou, že to nevadí. Podišiel som k nej, objal som ju zo zadu a pobozkal som ju na krk. Mám rád, jej prítomnosť. Mám rád ju, a jej vôňu. Vlastne milujem na nej všetko a ja len dúfam, že toto blbé obdobie čo najskôr skončí a všetko bude, aspoň tak, ako teraz.    

Najedol som sa a potom sme dlhé hodiny vysedávali v obývačke. Dnes bola znova v pohode, najradšej by som bol, keby bola takáto stále. Aby mi neklamala, aby sa na mňa usmievala a len tak ma sama od seba bozkávala, ako práve teraz.
A večer, ako vždy odišla domov, kedže ona narozdiel odo mňa musí ísť ráno do školy.

Raz je Win v pohode, raz nie. Aká chcete aby bola? 😊 Potrápim ešte trošku Alexa? 😂 A potom zistí, prečo sa Win tak správa? Či sa už natrapil dosť?