Nikdy mi neublížiš

59. ?

Je to všetko také iné. Neviem to slovami popísať. Som veľmi šťastný. Keď sme boli s Winter kamaráti, snažil som sa držať si od nej odstup. Aj keď nie, vždy sa mi to darilo. Veď predsa, boli sme len kamaráti. Ale teraz je to také zvláštne. Môžem ju objímať a bozkávať koľko chcem. A vôbec jej to nevadí.

„Dáš si niečo? Máme cestoviny." Ponúkol som jej jesť, keď sme prišli ku mne.
„Nie vďaka, najem sa doma." Zbytočne to hovorila. Aj tak, za každým, keď prišla k nám, dal som jej jesť. Podľa mňa doma neje nič, pretože je strašne chudá, tak aspoň tu bude jesť.

„Nechápem načo sa ma vždy pýtaš či si niečo dám. Veď vždy keď poviem, že nechcem aj tak mi dáš jesť."
„To sa pýtam len tak, zo zvyku." Len prevrátila očami. Aj toto na nej milujem. Za každú blbosť, čo poviem, gúľa tými jej nádhernými očami. A blbosti rozprávam, strašne často. Sadli sme si do obývačky a pochutnávali sme si na cestovinách. Rozprávali sme sa o tom, ako bolo v škole a o hocičom možnom.

Keď som dojedol, položil som tanier pred seba na stôl. „Alex, máš niečo na ústach." Povedala mi Winter. „Kde?" Opýtal som sa jej. Vtedy sa ku mne naklonila a pobozkala ma na kútik úst. A potom sme sa začali bozkávať. Ja to dievča, tak neskutočne milujem, až to asi ani nie je možné.

Dal by som za ňu aj život. Som rád, že som mohol spoznať, tak úžasného človeka, ako je Winter. No potom sme už len jedli a rozprávali sa. „Winter? Prečo si vlastne išla vtedy s tým chalanom na to rande?"

„Ja neviem Alex. Záleží mi na tebe, aj vtedy mi veľmi záležalo. Už vtedy som ťa ľúbila, ale bála som sa ťa ľúbiť. Neviem, či som pripravená na to niekoho ľúbiť. Tak som si s tým chalanom dohodla rande, myslela som si, že tak aspoň na teba zabudnem. Ale aj tak by som ťa mala stále na očiach a nezabudla by som na teba. Viem, že som ti vtedy ublížila, ale nechcela som ti ublížiť." Len som sa k nej pritisol a objal som ju.

Nemyslela to zle. Nehnevám sa na ňu vôbec. Ona za nič nemôže. Aj tak stále nechápem, prečo ma nechcela ľúbiť. Ale som rád, že mi to povedala aspoň tak a som rád, že mi konečne dovolila ľúbiť ju. Aj keď viem, že mi ešte niečo tají. Vždy sa mi bojí niečo povedať, o jej citoch ku mne. No nechcem ju nútiť, že mi musí niečo povedať. Som si istý, že sa jedného dňa rozhodne povedať mi o všetkom, čo ju trápi.

Winter bola u mňa až do večera. Navrhol som jej, že môže prespať aj u mňa, ale chcela ísť domov. Jej rodiča ešte nevedia o tom, že sme spolu, tak ich musí na to pripraviť. Nakoniec som ju odviezol k nej...

Táto časť je dosť krátka, a trošku oničom, ale možno sa bude, aj tak páčiť 😊