Nikdy mi neublížiš

112. 🥀

Večer som bol pri Winter. Otvorila mi jej mama. Win už spala, pretože ju dosť unavilo, to celodenné chodenie po lekároch, všeliaké možné vyšetrenia a tak.

Nechcel som ju ísť budiť, tak som povedal, že pôjdem radšej domov. No jej mama ma zastavila. „Alex, chcela by som sa s tebou porozprávať, teraz, bez Winter." Netuším čo potrebuje, ale súhlasil som.

„Dnes som sa rozprávala s jej lekárom, nie je to s ňou až také zlé. Len potrebuje podporu, pretože sa príliš rýchlo vzdáva. Viem, že ju ľúbiš a chceš byť s ňou, ale jej stav sa môže zhoršiť."

Skočil som jej do reči. „Viem, že sa môže zhoršiť. Aj keď to bude neviem ako zlé, aj keď bude znova bez vlasov, aj keď bude úplne zničená, budem tu pre ňu." Jej mama mi len prikývla.

„Ale Alex, ty si nevieš predstaviť, ako sa môže všetko zhoršiť a aké to bude. Jej lekár chcel, aby si tam niekedy zašiel, napríklad so mnou a on ti vysvetlí všetko o jej chorobe, o možných následkoch, o tom, čo máš robiť, keď jej bude náhodou zle. Už keď vieš o jej chorobe, musíš vedieť o všetkom, čo by sa jej mohlo stať a ako máš postupovať. Viem, že ju máš rád, že ju neopustíš, ale bude toho na teba veľa. Len nechcem, aby ste sa kvôli niečomu pohádali, pretože ak sa rozíjdete, Winter to všetko vzdá. Poznám ju. V liečbe pokračuje len kvôli tebe. Pretože sa chce vyliečiť, aby mohla byť s tebou, ale ak sa medzi vami niečo stane, ona sa na všetko vykašle a bude to s ňou ešte horšie."

Jej mamke sa tlačili slzy do očí, a mne tiež. Viem, že to bude pre mňa fakt ťažké, ale budem sa snažiť podporovať ju vo všetkom, pomáhať jej. Neopusím ju. Aj keď to bude chcieť, nenechám ju samú.

Chcem, aby sa vyliečila, a neodpustil by som si, keby liečbu kvôi mne, prerušila. S jej mamou som sa rozprával dlho, možno hodinu, možno viac, neviem nestopoval som to, ale snažila sa mi veci zhruba vysvetliť.

Nakoniec sme sa dohodli na tom, že možno v piatok po škole, pôjdem s jej mamou, za jej lekárom, nech mi všetko vysvelí. Samozrejme, že Winter bude o všetkom vedieť.

Aj tak by sa o tom časom dozvedela, tak načo jej to tajiť. A potom, som išiel domov. Win aj tak, ešte spala, a ja som ju nechcel budiť.