Nikdy mi neublížiš

44. 🌷

Ráno, keď som vstal napísal som Winter sms-ku. „Prepáč mi ten včerajšok." Neviem či to stačilo, ale na viac som sa nezmohol. Viem, že ju asi rozčúlilo to, že som ju pobozkal. Ale neovládol som sa. Najradšej, by som ju bozkával stále. Ale nemôžem, ona to nechce. Nechápem ju. Prečo je ku mne taká milá, dobrá? Prečo sa so mnou stále objíma, hovorí mi, že ma má rada, ale aj napriek tomu so mnou, nič mať nechce?

Nakoniec som sa vykašľal na to. Vstal som konečne z postele, dal som si sprchu a potom som sa išiel naraňajkovať. Keď som sa vrátil do izby, na mobile mi svietila sms od Winter napísala mi len, že. „V pohode, nič sa nestalo." Potom som jej ešte napísal, či dnes niekde nezájdeme, ale napísala mi, že sa musí učiť, tak asi nie.

Čo už. Možno majú nejakú písomku, alebo čo. Doma som sa tak nudil, že som sa dokonca prinútil, pozrieť sa do kníh. Niečo som si prečítal, pre istou, ak by sme mali zase nejakú písomku. Ani neviem kedy a zbehol mi celý deň.

V škole sa Winter so mnou normálne bavila. Už som sa bál, že sa na mňa bude hnevať. A ako vždy, po škole sme spolu išli do našej obľúbenej kaviarne. Ja som si dal kávu a Winter svoj obľúbený, čierny čaj. Dnes sme spolu neboli dlho, pretože šla niekam s mamou a vyzdvihla ju pred kaviarňou.

 A takto pomaly šli všetky dni. Bol som s Winter, každý deň a každý deň, som mal pocit, že ju ľúbim viac a viac. Len ona mi to nijak neprejavovala. Bola ku mne vždy milá, lenže držala si odo mňa odstup. Prešiel ďalší týždeň a ja už prestávam veriť, že sa s Winter niekedy dám dokopy. Som tak hlboko, vo friendzone, že sa to už asi ani viac nedá.

Tento víkend, majú byť u nás kolotoče. Na to, že je jeseň, je vonku fakt teplo. S Winter sme sa dohodli, že tam v sobotu pôjdeme. Už sa neviem dočkať. Včera som bol dokonca u Winter, pretože ma jej rodičia chceli spoznať. Chceli vedieť, kto je ten chalan s ktorým trávi toľko času.

Jej rodičia boli ku mne naozaj milý, nečakal som, že taký budú. Ale, zarazilo ma to, že sa ma jej mamka opýtala, ako dlho už spolu chodíme. Nechápavo som pozrel na Winter. Ale ona odpovedala za mňa. „Mami, sme len kamaráti. Už som ti to vysvetľovala, že Alex je môj najlepší kamarát." Tieto slová sa ma celkom dotkli. Vraj sme len kamaráti. Som jej najlepší kamarát, nič viac. Ale prečo sme len kamaráti, prečo nechce aby sme boli niečo viac? Prečo, keď sme len kamaráti, tak viem, ako chutia jej pery?

Jej mama sa nakoniec ospravedlnila. Pretože si myslela, že spolu chodíme. Podľa nej sa k sebe hodíme a zdám sa jej byť, ako veľmi milý chlapec. Len podľa Winter, sa k sebe asi spolu nehodíme. Ale bol som rád, že ma predstavila rodičom. Bolo to od nej milé gesto. Asi sa začnem pomaly zmierovať s tým, že už navždy budeme len kamaráti.....