Nikdy mi neublížiš

142. 🌼

Dá sa nejak zastaviť čas? Pretože ja mám pocit, že mi dni len tak, ubiehajú pomedzi prsty. Je začiatok marca, vonku sa konečne pomaličky začína topiť sneh. Z čoho je Win neskutočne šťastná, pretože nemá rada zimu. Veď ani ja. Ale som si istý, že sneh ešte určite napadá, ale nemusel by. Mohlo by byť konečne leto, už sa naňho naozaj neviem dočkať.

Dnes som bohužiaľ s Winter nebol celý deň. Bola u lekára, znovu jej robia všelijaké možné vyšetrenia a trvá to fakt skoro celý deň. Takže dnes som po škole, bol s Jordom a Miou na kávu. No len ja a Jord sme mali kávu, Mia si dala čaj. Mia je už v siedmom týždni, alebo tak nejak neviem. Nadšene mi o tom rozprávala, ale ja týmto veciam bohužiaľ vôbec nerozumiem. Jasné teším sa s nimi, ale aj tak je to všetko také zvláštne.

Jorden sa tvári, že je z toho šťastný, ak keď si myslím že nie je až tak úplne, pripravený na dieťa. Ale aj tak, som rad, že Mia svoje rozhodnutie zmenila a nakoniec sa rozhodla, že si to nechá. Ešte že ju Winter presvedčila. Ale určite budú dobrý rodiča, sám sa teším na ich dieťa a dúfam, že budem krstný. Ak nie, Jord ma asi naozaj naštve. Pýtal som sa ich aj na to, či už rozmýšľali nad menom, ale zatiaľ nie, až keď budú vedieť, či to bude chlapec, alebo dievčatko, tak vtedy začnú vymýšľať meno.

Navrhol som im, že ak to bude chlapec mal by sa volať Alex, predsa po svojom úžasnom krstnom otcovi, alebo ako sme sa s Jordom smiali, po jeho nevlastnom strýkovi. Pretože Jord, mi je ozaj ako brat. Ale Mia hneď moje meno zatrhla. Vraj jej sa meno Alex, vôbec nepáči. A tým ma celkom urazila, no som fakt zvedavý, aké skvelé meno, vyberie ona. Som si istý, že jej Jorden do toho kecať veľmi môcť nebude.

„Ináč, svadba bude kedy?" Podpichol som do oboch.
„Až keď sa to malé narodí a keď Mia skončí školu. Vieš, teraz by to bolo všetko také narýchlo a to s Miou nechceme." Odvetil Jorden. Keď mám povedať pravdu, mohli by urobiť svadbu hneď na ďalšiu sobotu. Išiel by som sa zadarmo najesť, opiť sa a zabaviť. Ale túto myšlienku som si radšej nechal len pre seba. Mia by ma za to zase len zjazdila. Nakoniec sme tému ich dieťa a svadbu nechali tak.

„Alex? Ako sa má vlastne Winter?" Spýtala sa ma Mia.
„Myslím, že dobre prečo?" nechápavo som jej odpovedal.

„Ja len tak, pár krát som sa jej pýtala, ako to je s jej zdravotným stavom, no nechce sa o tom vôbec rozprávať. Je to s ňou zlé?"
„Ja neviem Mia. Jej lekár nás všetkých presviedča o tom, že Winter sa vylieči a bude v poriadku. Lenže Win tomu vôbec neverí. Mám pocit, že to už dávno vzdala a do tej nemocnice chodí len pre to, aby som nebol smutný ja, ani jej rodičia."

„Alex? Čo budeš robiť ak..." Zrazu sa ozval Jord, ale svoju vetu nedopovedal, no aj tak som vedel, čo chcel povedať.
„Žiadne ak Jord! Vylieči sa, prečo tomu nemôžete veriť aspoň vy, keď už ona nie? Alebo, prečo vlastne toto hovoríš predo mnou. Neviete si vy dvaja predstaviť, čo prežívam. Každú noc nemôžem zaspať, pretože sa bojím, že mi zavolajú jej rodičia, že je v nemocnici a že je to s ňou zlé. Keď je Win pri mne aj tak nedokážem spať, preto že sa nedokážem prestať na ňu vynadívať. A bojím sa, že raz príde deň, kedy sa nezobudí vôbec. Milión krát som preplakal aj celé noci, lebo si nedokážem predstaviť, čo so mnou bude, ak tu Win jedného dňa naozaj nebude. Ja verím, že sa raz vylieči, ale aj tak bojím sa. Ja nechcem o ňu prísť. Nezvládnem to. Stačí že som v práci, bez nej päť hodín a neviem to vydržať. Keď budem mať byť bez nej už navždy, naozaj neviem, či to nejak zvládnem. Ona ma nemôže opustiť, nemôže zomrieť."

Neviem, či s Miou mávali tie tehotenské hormóny, ale neskutočne sa po mojích slovách rozplakala a ja bohužiaľ tiež. Nedokážem o tom ani rozprávať. Nedokážem ani poriadne vysloviť to, že raz môže zomrieť. Nikdy som Winter nepovedal, ako veľmi sa bojím toho, že môže zomrieť. Bojím sa toho asi viac, ako ona. Mia ma len silno objala a so slzami v očiach, ma presviedčala o tom, že všetko bude v poriadku, no ja naozaj neviem, ako to všetko bude. Nikto to nevie...

Nikomu som nepovedal to, ako sa bojím, ako sa cítim. Až teraz im dvom. Ani neviem prečo, ale naozaj mi veľmi odľahlo, keď som o mojích pocitoch, mohol niekomu povedať. Niekto iný, by ma možno vysmial, ale viem, že oni dvaja nie. Veď Win je ich kamarátka,obaja si ju veľmi obľúbili, viac menej, vedia, čo asi prežívam. Ale Winter sa nemôže dozvedieť o tom, ako veľmi sa o ňu bojím.

Win nechce, aby som bol kvôli nej smutný. Aj tak viem, že si vyčíta to, že keď sa trápi ona, tak ja s ňou. A taktiež bojí sa toho, že keď raz odíde, tak mi tým veľmi ublíži. Preto sa so mnou nechcela dávať dokopy. Preto, sa chcela so mnou radšej rozíjsť, no ja vydržím všetko a neopustím ju. Budem tu s ňou už navždy a verím, že to bude dlho. Pretože ona je silná a všetko, to zvládne.
Spolu, to zvládneme..