Nikdy mi neublížiš

138. 🌹

„Čože?! V nemocnici? Čo sa jej stalo, je v poriadku?" V tej chvíli sa mi chcelo plakať, prečo mi nikto neoznámil, že je v nemocnici? Išiel by som z práce skôr a ponáhľal sa k nej.
„Neboj sa Alex, je v poriadku, len jej bolo trošku zle a Doktor Lucas, si ju tam chcel na dnes pre istotu nechať."

„Môžem ísť za ňou? Teraz, hneď." Jej mama len mykla plecami.
„Och neviem Alex, je už dosť hodín, ale skúsim zavolať Lucasovi, či nemôžeš na chvíľku prísť." Len som jej prikývol. Teta vošla do domu zavolať si, a ja som ju netrpezlivo čakal, pred dverami.

Asi po piatich minútach, konečne vyšla. „Môžeš ísť do nemocnice. Na vrátnici máš povedať sestričkám, že ideš za Doktorom Lucasom, že o tebe vie. Ale najprv choď za ním, on ti ukáže kde je Winter."
„Dobre, ďakujem vám pekne." Iba mi kývla hlavou, že nemám zač. Hneď som nasadol do auta a ponáhľal som sa do nemocnice, nech tam som čím skôr..

Porušil som snáď všetky predpisy, ale bol som pri nemocnici, v rekordnom čase. Oznámil som sestričkám kam idem a išiel som k Lucasovi. Len čo som zaklopal, hneď na to otvoril dvere. „Čo sa stalo? Čo je s ňou?" dostal som zo seba a Lucas na to ani nestihol reagovať.
„Kľud Alex, všetko je v poriadku, nemáš sa čoho báť."

„Tak potom, prečo je v nemocnici, keď je v poriadku?"
„Vieš Alex, zatiaľ je v poriadku. Prišlo jej zle, chcel som si ju nechať na pozorovanie, ale choroba sa znova rozširuje a zhoršuje. Stále sa to dá zastaviť, len zatiaľ nevieme, ktorá liečba jej bude zaberať najlepšie. Naozaj sa nemusíš báť, je tu obrovská šanca, že sa vylieči, ale Winter to pomaly vzdáva, nechce brať lieky, nechce chodiť na vyšetrenia, vraj to už nemá cenu. Prosím Alex, dohovor jej. Na teba možno dá. Má šancu vyliečiť sa, ale musí to aj ona chcieť." Tieto slová ma celkom dostali.

Prečo to Winter vzdáva, veď povedala, že kvôli mne bude bojovať a zrazu nechce? Čo je to s ňou? Chvíľu sme ešte riešili veci, ohľadom Win a potom som konečne mohol ísť k nej. Dokonca som aj tie kvety, zabudol pred jej domom, keď mi vypadli z rúk.

Lucas mi ukázal izbu. Jemne som zaklopal na dvere a vstúpil dnu. Winter nespala, ale vyzerala dosť unavene, alebo len zničene? Snažila sa na mňa usmiať, ale veľmi je to nešlo. Podišiel som k nej a vtisol jej bozk na pery. Sadol som si k nej vedľa postele a chytil ju za ruku. „Win, prečo si mi nedala vedieť, že si tu?" Smutne som sa opýtal, veď keď sa niečo také deje, mal by som o tom vedieť tiež. A nie, že mi to len tak, oznámia jej rodičia. „Nechcela som, aby si išiel z práce skôr, len kvôli mne."

„Win, aj keby som bol na opačnom konci sveta, a niekto by mi zavolal že si v nemocnici, sadol by som na prvé lietadlo a išiel by som za tebou. Aj keby som mal neviem aké dôležité povinnosti. Ty si pre mňa prvoradá." Len nado mnou pokrútila hlavu.
„Nemôžem byť pre teba prvoradá. Čoskoro tu nebudem a nemôžeš sa na mňa takto naviazať, lebo keď odíjdem ja, odíjde možno aj kúsok z teba a to nechcem."

„Pre boha Win. Prečo rozprávaš takéto veci? Vieš že sa môžeš vyliečiť, tak prečo to hneď vzdávaš? Sľúbila si mi, že to kvôli mne nevzdáš, že sa budeš liečiť." Do očí sa mi začali tísnuť slzy. Neskutočne zle, sa mi počúva to, že sa zrazu len tak vzdáva.

„Alex, never tým kecom, čo ti povie Lucas, alebo naši. Všetci hlúpo veria v to, že sa vyliečim, ale pochop to, že ja zomieram, ja sa nevyliečim a veľa času mi určite neostáva. Pochopte to konečne všetci a prestaňte veriť na nezmysli, že všetko bude v poriadku, keď nebude!" Vtedy už zvýšila hlas a až v tej chvíli, sa moje slzy dostali na povrch. Pochopil som, že to už definitívne vzdáva, ale to nemôže, nemôže to všetko len tak vzdať. Ja jej to nedovolím, aj keby som ju mal nasilu nútiť liečiť sa.

„Win, prosím. Prestaň s tým." Dostal som zo seba, pomedzi vzlyky. „Prosím, aspoň kvôli mne sa snaž, ak nie kvôli mne, tak kvôli Mii, tešila si sa, že raz uvidíš jej bábo. Aspoň kvôli nej to nevzdávaj.."
No Winter naďalej krútila hlavou. „Nie! Nie! Nie!" Skríkla. „Nebudem sa kvôli nikomu snažiť, už dávno som to vzdala. A teraz choď preč, nechcem aby si tu bol. Nechcem aby si za mnou chodil.. Odíjď!" Naďalej kričala a začala plakať.

Snažil som sa ju upokojiť, ale bolo to čím ďalej tým horšie. Aj keď som od nej nechcel ísť preč, musel som. Pretože práve teraz, dostala hysterický záchvat a potreboval som, zavolať doktora Lucasa. Vybehol som z izby a išiel som za ním. Vysvetlil som mu, čo sa stalo. A on šiel za ňou. Ja som ostal na chodbe a čakal som, kedy z jej izby, výjde Lucas. Nebol tam dlho, možno len pár minút, ale mne sa to zdalo, ako celá večnosť.

„Dal som jej niečo na spanie, možno si ani dnešok nebude pamätať, berie silné lieky." Povedal Lucas, keď konečne vyšiel z jej izby. Ja som mu iba prikyvoval. „Nič si z toho Alex nerob. Upozorňoval som ťa na to, na jej náhle zmeny nálad, mierna hystéria a to všetko okolo toho. Neviem čo ti povedala, ale možno tie slová ani nehovorila vážne. Vieš všetko to je kvôli tej chorobe."

Netuším, či to myslela vážne, alebo nie. Radšej to ani vedieť nechcem. Lucas mi povedal, že mám ísť radšej domov a zo všetkého sa vyspať. Najradšej by som ostal tu, celú noc pri nej, lenže nemôžem a musím odísť.

Bol som z toho nervózny. Cestou domov, som vyfajčil strašne veľa cigariet, bolo mi z toho už zle, ale upokojovali ma. Zaparkoval som auto pred domom a vošiel som do domu. Moja cesta hneď smerovala do mojej izby, kde som sa hodil na posteľ a celý čas, som premýšľal nad dneškom.

Asi až príliš som sa tešil z toho, že je dnes skvelý deň. Bol som šťastný, že Grace dostáva výpoveď, chcel som o tom povedať Winter a zrazu sa všetko takto zvrtlo. Priznám sa, znovu mi pri myšlienkach o Win, stieklo po tvári pár sĺz, ale sám seba som uisťoval, že všetko bude v úplnom poriadku..

Aspoň dúfam, že to tak bude...