Nikdy mi neublížiš

52. ?

„Alex?"
„Áno Winter?"

„Môžem sa ťa niečo opýtať?" Len som jej prikývol.
„Tá Maddie. Chodíš s ňou?"

„Prečo ťa to zaujíma?" Opýtal som sa jej.
„Neviem len tak. Som zvedavá." Snažila sa usmiať, ale všimol som si na nej, že ten úsmev bol len nasilu. „Nechodím s ňou. Ani som s ňou nikdy nechodil, je to len dobrá kamoška. Chcel som, aby siiii neviem, žiarlila? Tak som zavolal naschvál pekné dievča, povedal som jej o čo ide a všetko to so mnou len hrala. Aj tú pusu. Pobozkal som ju len preto, lebo si sa práve vtedy otočila." Winter pozrela na mňa a len pokrútila hlavou.

„A včera večer, keď ste odišli, mal si s ňou niečo?" Prečo ju to všetko tak zaujíma? Snáď nežiarli.
„Len sme sa chvíľu bozkávali. Vieš, že ťa mám stále rád, nedokázal by som sa s ňou vyspať."

„Prekvapuješ ma Alex. Ale som rada, že ste spolu nič nemali."
„Aj ja prekvapujem sám seba. A prečo si rada?"

„Ja ani neviem. Len tak." Len som sa na ňu usmial a ona mi úsmev opätovala. Konečne neplakala. Ešte raz som sa jej ospravedlnil, za to čo jej urobil ten debil.
„Ale ty za to nemôžeš Alex."
„Ale môžem. Nemal som dovoliť, aby ti ten debil, tak ublížil. Už vtedy keď sme odchádzali z kina, mal som mu jednu vraziť, a teba zobrať domov."

Nemohol som jej povedať pravdu, že ja môžem za to, že sa Dylan bozkával si inou. Toto bude jediná vec o ktorej, jej nikdy nepoviem. Kľudne by som toho debila išiel zbiť teraz hneď, ale on za nič nemôže. Všetko sa to udialo, len kvôli mne. Chytil som ju za ruky. „Naozaj ma to mrzí Win."
Len sa na mňa milo usmiala. „Win?" Opýtala sa.

„No taká menšia skratka a prezývka, alebo nepáči sa ti to?"
„Ale páči, kľudne ma tak volaj." Potom medzi nami nastalo ticho. Držal som Winter za ruky a pozeral som na ňu. Ale aj tak bola stále, trošku smutná. „Nebuď smutná prosím. Nemám rád, keď si smutná. Keď ti to nevyšlo s tým debilom, čo by si povedala na to, že by sme išli zajtra niekam spolu, my dvaja."

Na tvári sa jej vyčaril obrovský úsmev.
„Myslíš niečo, ako rande?"
„Ak chceš, tak áno bude to rande. Vynahradíme sisobotu, môžeme ísť na kolotoče zajtra." Vtedy ma Winter objala. „Ďakujem ti. Si skvelý."

„Hej viem, som skvelý kamarát." Povedal som skleslo. Winter to neušlo. „Prepáč. Viem, že som sa správala, ako krava. Vedela som o tvojích citoch a išla som na rande, s niekým iným. Mrzí ma to."
„To nevadí. Nezaťažuj sa tým." Potom sme už len tak sedeli a rozprávali sme sa. Asi po dvoch hodinách som odišiel domov.