Nikdy mi neublížiš

75. 🌷

Zavolala rodičom, že dnes ostane u mňa. Išli sme sa ešte do kuchyne navečerať. Doma už boli naši. „Pre boha, čo sa ti stalo?" Spýtala sa zdesene mama.
„Ale nič, menšia nehoda." Vysvetli som jej.

„Čo aká nehoda? Nabúral si niekde autom, alebo čo?" Stručne som im vysvetlil, že som stretol jedného chalana, ktorý ma nemá veľmi rád, tak sme do seba trošku skočili. Jasné, že im nebudem hovoriť, že je to nejaký pako, ktorý sa nevie zmieriť s tým, že je Winter so mnou a nie s ním. Naši len nado mnou krútili hlavou. Ale potom sme to už radšej neriešili.

Najedli sme sa a išli sme do mojej izby. Ja som sa ešte rýchle išiel osprchovať a potom som sa vrátil k Winter, ktorá ma čakala na posteli. „Nechceš ísť do sprchy aj ty?" Opýtal som sa jej. Najprv nechcela, že dá si sprchu ráno, doma. No už vidím, ako sa bude stíhať ráno doma sprchovať. „Nemusíš sa hanbiť Win, veď tu si tiež ako doma, kľudne choď."  Nakoniec prikývla.

Dal som jej čistý ručník a išla do kúpeľne. Aspoň že, mám vlastnú kúpeľňu. Trvalo jej to celkom dlho. No nakoniec vyšla z kúpelne, len v ručníku. Ostal som v šoku. „Alex, dáš mi prosím, nejaké tvoje tričko?" Poprosila ma. Hneď som sa postavil z postele a podišiel som k nej. „Nepotrebuješ tričko Winter." Šepol som jej do ucha.

„Ale potrebujem." Len som pokrútil hlavou, že nepotrebuje. Potom som ju pobozkal, chvíľku sme sa bozkávali. „Dobre Alex, a teraz to tričko." Znova som pokrútil hlavou a ľahol som si do postele. „Nechceš tričko Win. Možeš si tu ľahnúť aj bez trička."

„Nemôžem ručník je mokrý. Budeš mať mokrú posteľ"
„Tak si daj dole aj uterák." Pokrútila hlavou, že nie.

„Prosím Win. Nechcem od teba nič, len aby si si dala dole uterák. Prisahám, že sa nebudem o nič pokúšať. Vieš, že jedného dňa príde deň, kedy ťa uvidím nahú, tak prečo by to nemohlo byť dnes?" Začala ako vždy protestovať. „Nebuď zlá. Milujem ťa, nemusíš sa hanbiť. Ty si ma už tiež videla, len v trenkách."

„Áno videla, pretože často chodíš po dome, len v trenkách. Nemusela som ťa o to ani prosiť. Chodíš v trenkách pred každým. Aj von, po poštu." Zasmiala sa. „No a ja ťa teraz prosím. Ľahni si ku mne bez toho uteráka." A pozrel som na ňu psími očami. „Fajn." Vzdychla si. „Dám si dole uterák, ale mám podmienku."