Nikdy mi neublížiš

124. 🌸

Pri jej dome, som jej napísal sms-ku, nech vyjde von. Nevedela, že chcem prísť k nej. Ako vždy prekvapeniee. Otvorila mi dvere s úsmevom a ja som spoza chrbta, vytiahol kyticu, jej obľúbených tulipánov. Cestou k nej, som si bol kúpiť cigarety. A kedže vedľa, je kvetinárstvo a bolo ešte otvorené, hneď som si spomenul na Win a kúpil som pre ňu, jej obľúbené kvety.

„Ďakujem Alex, ako to robíš, že si taký úžasný?" Pýtala sa ma Winter, keď som jej dával kvety. Vedel som, že ju určite potešia. A neviem, ako to robím. Proste, úžasný som.

Pozvala ma dnu, kvety dala do vázy a išli sme do jej izby. Hneď som sa rozvalil na posteľ a ľahol som si, na jej milovaný vankúš. Všimol som si jej pohľad. Ozaj je na to občas háklivá. Proste, keď je niečo jej, tak je to jej. „Alex. Vídim dobre, na čom ležíš?"
„Neviem, o čom to rozprávaš." Zatváril som sa nechápavo.

Vtedy sa na mňa pozrela zvláštnym pohľadom, vedel som, že chystá niečo zlé. Ako som ležal na posteli, Winter si sadla na mňa, a vtedy ma začala štekliť. Viac menej som sa nemohol brániť, no mohol, ale nechcel som jej nejak ublížiť, tým, že sa budem veľmi vrtieť. Zvládnem všetko, ale šteklenie nie. Som neskutočne šteklivý. „Nie prosím, Winter prestaň ja už budem dobrý." No neprestala.

„Hovoril si niečo? Nepočula som ťa." Bože, prečo musí byť niekedy ku mne, taká zlá? „Win prosím, už sa tvojho vankúša nikdy nedotknem. Sľubujem." A na moje počudovanie prestala. Nečakal som, že s tým prestane tak rýchle, ale bol som rád.

Zvalila sa vedľa mňa na posteli a spokojne sa usmievala. Tiež som sa usmieval, ani neviem prečo. Hneď keď som Winter uvidel medzi dverami, všetko zo mňa opadlo. Celý ten dnešný deň, celá Grace, všetko. Aspoň pri Win, som na chvíľu nemyslel na to, že zajtra musím ísť znova k otcovi a znova tam bude ona.

Na chvíľku som sa zamyslel, ale z mojích myšlienok ma vyrušila Winter. „Čo je Alex? Hneváš sa? Nevedela som, že ťa nahnevá, keď ťa pošteklím." Zatvárila sa smutne.
„Nič mi nie je, len som unavený. A nehnevám sa." Aj tak mi neverila, že mi nič nie je. Veď ma už predsa pozná.

„Inak, ako bolo pri otcovi v práci?" Dúfal som, že sa ma na toto pýtať nebude. Nemal som chuť, rozprávať sa o tom. „Ale, tak normálne. Len čo som prišiel, on odišiel a musel som všetko robiť sám."

„Veď aspoň ti nerozkazoval, čo a ako máš robiť." Jemne do mňa štuchla a usmiala sa.
Myslela to dobre.
„Prečo si taký? Zatrpknutý? Veď donedávna si bol v pohode. Stalo sa niečo v práci? Urobil si niečo zle, alebo čo sa stalo?"

Neviem, či som o tom chcel rozprávať. Alebo, či som jej o tom mal vôbec povedať. Ale asi áno. Raz Winter zistí, prečo neznášam chodiť k otcovi do práce. Najlepšie bude, keď to zistí odo mňa. „Vieš Win. Je tam jedná baba na recepcii. Ešte dávno asi pred troma, možno štyroma rokmi, neviem presne..." Ani som to nestihol dopovedať, Winter si povzdychla a povedala to za mňa. „Chápem, vtedy si s ňou niečo mal." Iba som jej prikývol.

Nechcel som jej to tajiť.
„Bolo to medzi vami vážne?" Spýtala sa ma, ale v očiach mala smútok. „Nebolo Win. Vieš, bol som ešte decko, páčilo sa mi každé jedno dievča, no a začali sme si spolu. Ja s ňou pre to, lebo som chcel silou mocou sex a ona pre to, lebo je zlatokopka a chcela šéfovho syna, teda mňa. No vždy odo mňa niečo chcela, aby som jej všetko kupoval, platil a potom som ju poslal kade ľahšie."

Nevedel som, či jej mám povedať všetko.
Ale nechcem mať pred ňou, tajnosti, pretože raz sa to môže dozvedieť, od niekoho iného. „No dobre, ale veď ukončili ste to spolu vtedy. Tak čo bolo, bolo. No nie?"

„Ale áno Win. Len, vtedy keď som ju poslal do riti, začala ma otravovať ešte viac. Vyvolávala mi, písala, dokonca si vymyslela, že je so mnou tehotná. Povedala o tom aj otcovi. Ale nič z toho nebola pravda. Boli sme s ňou u lekára a ten povedal, že tehotná nie je, ani nikdy nebola. A potom ma ešte dlho otravovala, pretože jediné čo chcela, boli peniaze. Vtedy jej oco dal na neurčitú dobu dovolenku, myslel som si, že ju potom vyhodil. Ale naďalej tam pracuje. Nevedel som o tom, že tam ešte je." Winter sa ku mne pritísla bližšie a jemne ma pobozkala.

„Neboj Alex. Možno sa už zmenila. Určite ti už dá pokoj. Veď koľko má vlastne rokov, keď tam pracovala už pred štyroma rokmi?"
„Neviem, vtedy mohla mať devätnásť, alebo dvadsať, fakt neviem. Nezaujímalo ma, koľko mala rokov. Teraz môže mať dvadsaťštyri." Aj tak som bol prekvapený, ako na to reaguje Win. U iných dievčat, by som čakal nejakú scénku, že už nikdy nechce, aby som do tej práce šiel, ale ona nie.

Bola s tým v pohode, alebo sa tak len tvárila. „Som rada Alex, že mi o tom hovoríš. Viem, že si mi o tom nemusel povedať vôbec. Ale skús ju ignorovať, keď bude mať narážky, nerieš to. Neodpovedaj jej. Možno časom pochopí, že je zbytočné, aby za tebou chodila a dá ti pokoj. Ak nie, vyriešim si to s ňou, ručne stručne." Keď to dopovedala, začala sa smiať, a ja s ňou. Neviem si predstaviť, moju Winter, ako bije nejaké iné dievča. Proste Win, vyzerá tak nevinne, neviem si predstaviť, že by sa s niekým bila. „Ďakujem, že ma tak podporuješ, a že mi veríš."

„Samozrejme, že ti verím, aj keď trošku žiarlim, ale zvládnem to. A ako tá Grace, vlastne vyzerá?"
„Ak chceš Win, zajtra môžeš prísť za mnou a uvidíš ju." Súhlasila s tým. Aspoň tam budem mať zajtra spoločnosť a nebudem sa tak nudiť. Napokon sme túto tému ukončili. A kedže bolo už dosť hodín, začal som sa chytať domov. „Už ideš Alex?" Spýtala sa ma Win.

„Asi áno, je už dosť hodín, chcem sa osprchovať, zajtra je škola a tak." Pohladila ma po vlasoch a vtísla mi bozk na pery. „Ostaň so mnou. Nechcem spať sama. Osprchovať sa môžeš aj tu." Pozrela na mňa, tými jej psími očami. A ja som jej nemohol odolať. Napísal som našim, že ostanem tu.

Rýchle som sa osprchoval a ponáhľal som sa k Win do postele. Ráno sa ešte zastavím doma, aby som sa prezliekol. Lenže po dnešku, som bol zo všetkého taký unavený, že jediné čo som chcel, bol spánok. „Dobrú noc Winter."
„Dobrú Alex. Ľúbim ťa."
„Aj ja teba." Objal som ju, vtísol som jej bozk do vlasov a spolu sme v objatí zaspávali.