Nikdy mi neublížiš

60. 🥀

Dnes je to týždeň, čo sme s Winter spolu. Nehodláme to nijak oslavovať, veď je to len týždeň. Ale ideme s Miou a Jordom do baru. Neteším sa na toho debila, znova si bude zo mňa len uťahovať, ale čo už. Vybral som si ho, za najlepšieho kamoša.

Už od začiatku som vedel, že je to totálny pako a niekedy, by som ho najradšej zabil, ale aj tak, ho mám rád. Ani neviem, prečo sa s ním vlastne kamarátim. Poznáme sa od malička, chodili sme spolu do rovnakej škôlky, tak na základku a teraz aj na strednú.

Už v škôlke sme boli najväčší kamoši, vždy sme sa spolu bili o hračky, ale aj tak sme sa naďalej kamarátili. Potom, keď som na základke zistil, že chodí do rovnakej triedy, hneď som si sadol k nemu. Sedel už pri ňom nejaký chalan, ale vyhnal som ho s tým, že Jorden je môj najlepší kamarát tak nech ide preč.

Už ako sedem ročné decko som bol veľký drsňák a Jord so mnou na čele. Boli sme taký malý triedny mafiáni. Všetky dievčatá, chceli byť naše frajerky, lebo sme robili zle, všetkým naším sedem ročným spolužiakom.

Potom tu bol druhý stupeň. Ani nechcem písať o tom, aký kreténi sme boli až potom. Už v piatom ročníku na základke, sme začali fajčiť, a piť. Podotýkam, že vtedy sme mali asi desať, alebo jedenásť rokov. Boli sme super deti však?

Jord bol vždy lepší ako ja. Aj keď pil, fajčil, sem tam so mnou flákol školu, aj tak mal dobré známky. V tomto bol vždy dobrý. Aj keď je múdry, tak je pako.

Keď sme mali asi štrnásť rokov, samozrejme, že sme sa, ako vždy opili. A ja som dostal skvelý nápad, čo tak dať si tetovanie? Jasné, štrnásť ročnému decku neurobia tetovanie nikde, ale ak máte dobrých kamošov, tak si vybavíte všetko.

Jeden môj kamarát, začínal tetovať, tak sme zašli k nemu či by nám niečo nevytetoval. Súhlasil. A na to že začínal, nebolo to zlé, prepracoval sa fakt vysoko a dodnes s Jordom chodíme k nemu na tetovania. Dali sme si vytetovať nejaké blbosti. On smrtku na rameno, ktorú si po dvoch rokoch dal prerobiť na niečo iné. Ja som si dal vytetovať logo Batmana, ktoré mám dodnes, pretože Bataman je najlepší.

A ptom to pokračovalo, ďalej a ďalej a teraz sme skoro obaja celý potetovaný. Keď spomínam na všetky tie blbosti čo sme spolu navystrájali. Celkom mi to chýba. Teraz sme už trošku slušnejší. Už nevyvádzame blbosti. Už neutekáme pred policajtmi. Aj keď niekedy by som si zopakoval nejakú somarinu.

Keď tak rozmýšľam spoznali sme sa asi keď sme mali päť rokov a teraz máme obaja devätnásť. Aj keby som chcel Jorda sa už asi nezbavím. Jedine že by som sa odsťahoval, tisíce kilometrov ďalej. Ale ako ho poznám, zrazu by sa tam objavil aj on, a kúpil by si dom, hneď vedľa môjho.

Ani neviem prečo, toľko spomínam. Asi mi fakt chýbajú tie staré časy.
Ale asi by som mal, menej premýšľať a začať sa chystať, keďže za hodinu sa máme všetci stretnúť.    

Takže dúfam, že sa vám bude páčiť táto časť. Aspoň tak zhruba máte nejaké info o Jordovi a Alexovi, keď boli mladší. A Jordena si predstavujem tak, ako chalana hore na fotke. Hľadala som fakt dlho niekoho, kto by sa mi na to hodil. Aj tak to nie je presne podľa mojích predstáv, ale lepšie ako nič. :)