Nikdy mi neublížiš

113. 🌺

Inač, jej doktora si predstavujem tak, ako hore na fotke. 😍 Zistila som, že je fakt doktor a sťahujem sa asi za ním, do New Yorku. 😍😂😍

„Alex pôjdeš tam sám? Ja ťa radšej, počkám na chodbe." Pýtala sa ma Winter, keď sme stáli pred ambulanciou jej lekára.

„Samozrejme, kľudne ma tu počkaj, nemusíš tam ísť so mnou." Nakoniec sme sa dohodli, na tom, že k jej lekárovi, pôjde so mnou ona. Zaklopal som na dvere a vošiel som dnu, jej lekár má už očakával. Cítil som sa trošku nervózne, nevedel som o čom, sa bude chcieť so mnou rozprávať, ale dúfam, že to všetko zvládnem. „Ahoj ty budeš, asi Alex Ja som doktor Parker. Posaď sa."

Sadol som si oproti nemu na stoličku. Prezrel som si toho doktora, od hlavy, po päty. Bol dosť mladý, vyzeral možno na tridsať rokov. Prečo ma Win, tak mladého doktora? Nepáči sa mi, že je tak mladý a vyzerá celkom k svetu. Myslím. Neviem to veľmi posúdiť. Videl som už oveľa škaredších ľudí, ako je on.

Počkať, zdá sa mi to, alebo vážne žiarlim na jej lekára? Mal by som, so sebou niečo robiť. „Tak Alex, ani neviem kde mám začať viem, že by si o jej chorobe chcel vedieť asi všetko." Vyrušil ma z mojích myšlienok, keď som si ho premeriaval.
„No, to máte pravdu. Chcel."

„Na začiatok. Ako poznám Winter, určite ti povedala, že sa už nevylieči. Však?" Len som mu na to prikývol. „Nemusíš sa báť. Winter je silná bojovníčka, len všetko rýchle vzdáva. Vôbec, to nie je tak, že zomiera. Nasadili sme jej novú liečbu, ktorú jej telo, príma veľmi dobre. Winter má veľké šance na to, aby sa raz vyliečila úplne, len musí chcieť s tým bojovať aj ona. Prezradila mi, že bojovať chce, len kvôli tebe." Pri týchto slovách, sa mi vyčaril úsmev na tvári.

„No ale to, že chce bojovať len kvôli tebe, je tak trošku aj hrozba. Vieš, ak sa medzi vami, niečo stane, ona to všetko vzdá, pretože je tvrdohlavá."
„Viem, hovorila mi o tom jej mama. Ale budem s Winter, nech sa deje čokoľvek. Milujem ju a neopustím ju, ani keď jej bude najhoršie. Nikdy by som si potom neodpustil to, keby sa kvôli mne, prestala liečiť. Budem sa snažiť pomáhať jej so všetkým."

„Alex, ale to, že jej stav je teraz dobrý. Neznamená, že sa nemôže zhoršiť. Môže sa stať, že jej príde niekedy zle, môže sa stať to, že choroba naberie, rýchli spád a bude to s ňou veľmi zlé, môže sa stať hocičo. Mal by si počítať s tým, že ak sa náhodou, jej stav nebude zlepšovať, bude sa to všetko odvíjať, aj na jej správaní. Môže mať náhle zmeny nálad, pretože keď sa bude cítiť zle a nebude jej dobre, nebude chcieť pri sebe nikoho, ani teba. Už sme to s ňou raz zažili, jej rodičia mali čo robiť, aby ju dostali do nemocnice, za mnou. Môže kedykoľvek odpadnúť, keď sa to stane, musíš ju priviesť hneď ku mne, dám ti aj moje číslo, aj keby odpadla o pol noci zavolaj mi a ja do nemocnice prídem. Môže mať aj závraty, aj keď ti bude tvrdiť, že to nič nie je, nepodceňuj to a dávaj na ňu pozor. Hlavne ju donúť, aby brala svoje lieky. Pretože jej rodiča hovoria, že ich dosť často odmieta. A je veľa vecí, ktoré sa jej môžu diať. Krvácanie z nosa, závraty, zmeny nálad o ktorých som hovoril, môže byť taká oslabená, že neudrží v ruke ani pohár s vodou. Ale netvrdím, že to musí byť. No nemusí sa stať nič z toho. Aj z chemoterapie bude unavená a taká nesvoja. Ale ako hovorím, nemusí to tak byť. Celá jej liečba, môže prebiehať úplne v poriadku, bez akýchkoľvek komplikácií, ale nemusí. Je toho veľa, ale všetko to zistíš časom."

Bolo to fakt dosť informácií. Snažil som sa, všetko si to zapamätať. Viem, že toto všetko bude pre mňa ťažké, pre Winter určite tiež. Ale my to spolu zvládneme a budeme spolu šťastný. Napokon, mi lekár vysvetlil ešte zopár vecí, dal mi jeho číslo a potom som odišiel.

Winter ma už netrpezlivo čakala na chodbe, vraj som tam bol dlho. No ja za to nemôžem. Konečne sme išli z tej nemocnice preč. Aj Win bola rada, že som konečne, prišiel k nej. A vybrali sme sa, ešte do našej obľúbenej kaviarne.

Ja sa ospravedlňujem, ak sa vám náhodou časť nebude páčiť. Podľa mňa je dosť o ničom, pretože v poslednej dobe, vôbec nemám nápady na písanie, alebo aj nápady mám, ale nechce sa mi vôbec písať. Časť som pridala, len kvôli tomu, aby som pridala aspoň niečo, aj keď s tou časťou nie som úplne spokojná, som rada, že som napísala aspoň toto.