Nikdy mi neublížiš

82. 🌸

Aj napriek tomu, že sme išli spať asi o druhej ráno, tak ja som vstal už o ôsmej. Winter ešte spala. Potichúčky som sa postavil z postele a šiel som dole. Včera sme tam nechali celkom pekný borel. Keď toto večer videli naši, museli sa potešiť. Začal som všetko pomaly upratovať. Zobral som vrece na odpadky a hádzal tam všetok neporiadok.

Netrvalo mi dlho a poupratoval som celú obývačku, chcel som aj povysávať, ale všetci by ma asi zabili, keby som zapol vysávač o pol deviatej ráno. Povysávam neskôr. Dokonca mi je dobre a vôbec mi nie je zle.

Rozhodol som sa, že Winter pripravím raňajky. Jord s Miou, určite vstanú až okolo obeda, takže tým raňajky, robiť nebudem. Najprv som si spravil kávu, ktorú som si v kľude vypil. Potom som sa pustil do raňajok pre Win. Trvalo mi to celko dlho, nie som boh vie aký kuchár, ale snažil som sa. Urobil som jej aj čierny čaj. Ktorý som domov kúpil len pre to, lebo Winter u nás nič iné nepije.

Všetko som prichystal na tácku a išiel som s tým do mojej izby. Keď som tam vošiel, Winter v posteli nebola. Asi je v kúpeľni. Položil som raňajky na stôl a čakal som na ňu.
Po pár minútach vyšla z kúpeľne. Vyzerala noo, pravdu povediac strašne. Kruhy pod očami, unavená, strapatá, ale aj napriek tomu sa mi páčila a milujem ju.

„Už nikdy, nikdy v živote nechcem piť. Vypila som koľko? Štyri poháriky a šampanské? A je mi zle, ako keby som sama vypila celú fľašu." Sťažovala sa hneď, ako ma uvidela. Len som sa zamial. „Na to potrebuješ tréning a veľa praxe. Kľudne ťa to naučím."

Hneď začala krútiť hlavou. „Len ty ma prosím nič neuč." A vtedy sa začala smiať. Ale hneď prestala a chytila sa za hlavu. „Och moja hlava." V tej chvíli, som sa začal smiať z nej ja. Chúďatko moje. Podišiel som k nej bližšie a pobozkal som ju. „Si nádherná Win. Milujem ťa."

„Och nie! Ty si po včerajšku oslepol? Keď mi hovoríš, že som nádherná."
„Nie si vtipná Win. Naozaj si nádherná. Aj keď vyzeráš hrozne." Za toto som si zaslúžil, buchnutie po ruke.

„Zdá sa mi to, alebo cítim čierny čaj?" Začala sa Win obhliadať po mojej izbe, upriamila svoj pohľad na stôl, kde boli raňajky a čaj. „Jeej, to je pre mňa?" Spýtala sa ma.

„Nie, to je moje. Sprav si vlastné." Povedal som vážnym výrazom. Zobral som toust z taniera, odhryzol som si z neho a potom som to zapil čajom. „Ha. Ha. Ha. Alex, si vtipný. Viem, že je to moje." Trošku ma odsunula od stola, sadla si na stoličku a hneď sa napila čaju. „Toto som potrebovala." Čudoval som sa, ale aj keď jej bolo zle zjedla všetko, čo som jej prichystal.

Keď sa najedla, znovu sa vyvalila na posteľ. Hlavou mi naznačila, aby som si ľahol k nej. Urobil som to. „Alex, môžeš mi dať pusu?" Spýtala sa ma. V tej chvíli som sa prevalil nad ňu. „Uhádla si. Môžem." A pobozkal som ju. Chvíľku sme sa bozkávali, keď v tom nám do izby vtrhol Jord.