Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

12.

Po filmovom večere Taehyung Jungkooka, našťastie, príliš často nevidel. Keď sa na druhý deň ráno prebudil a nevedomky prespal niekoľko filmov, bol rozvalený na mieste, kde bol predchádzajúci deň mladší. Yoongi povedal, že Jungkook odišiel skôr, než naňho začal slintať a Taehyung predstieral, že ho to nezaujíma.

Aj keď to nebolo zriedkavé, jeden druhého si všimli na chodbe, keď išli na hodinu. Bol to jav, ktorému sa nedalo vyhnúť, no stále ho to nezastavilo v tom, aby utiekol na opačnú stranu alebo predstieral, že je na telefóne. Takýmto spôsobom predchádzal akejkoľvek sociálnej konfrontácií.

Niekoľkokrát ho videl u nich na izbe, no Taehyung vždy okamžite odišiel, pretože si bol takmer istý, že to dieťa je jeho osobným magnetom na smolu.

Napríklad, keď Jungkook a Yoongi prvýkrát spolu pracovali na texte pesničky, Taehyung išiel stranou, aby ich neobťažoval; sedel v rohu, kde sa topil vo vlastnom vnútornom hneve. Po niekoľkých minútach tichého trucovania sa rozhodol, že nie je fér, aby on bol jediný, kto sa cíti nepríjemne, zatiaľ čo Jungkook pohodlne leží na jeho posteli líže jedno z jeho lízaniek, ktoré dostal od spolubývajúceho. A tak si pripravil šálku čaju a úmyselne hľadel na toho chalana tak dlho, až kým si toho nevšimol. Mladší mu povedal, aby prestal a Taehyung sa mu pokúsil objasniť, že to tak skoro nemá v pláne, a že sa naňho bude pozerať, až kým šálku čaju nahlas a s nepríjemným úškrnom nevypije. No bol svojou misiou otravovať Jungkooka tak zaujatý, že zabudol, že čaj je horúci a popálil sa. V momente, kedy sa tekutina dotkla jeho jazyka, okamžite si spálil predné chuťové poháriky a v agónií zakričal. Nakoniec ho Yoongi musel zobrať na ošetrovňu, aby mu tam tu popáleninu vyliečili a keď sa vrátil, mladší bol už dávno preč.

Potom hneď ako započul Jungkooka zaklopať, vedel, že je čas ísť. Ak z času na čas neodíde (pretože mu Yoongi hovorí, že jeho správanie je naozaj absurdné), úplne ho ignoruje a robí si svoje vlastné veci, zatiaľ čo on robí to isté. Bolo to lepšie, ako po ňom kričať, vysielať jeho smerom vražedné pohľady alebo byť poslaný na ošetrovňu.

Bola ešte jedna udalosť, o ktorej často premýšľal; jedného dňa ho po vyučovaní niekoľko spolužiakov pozvalo von trénovať. Spomenuli niečo o prepojení hudby s prírodou a očistení duše. Neuvedomil si, že to bola banda drogových nadšencov, až kým ho nepozvali na ich internát, kde si mal 'vpichnúť drogy do zadku'. Vraj to bol najrýchlejší spôsob, ako ich dostať do krvného obehu.

Drogy stranou. Hranie vonku bolo oveľa zábavnejšie, ako očakával. Spočiatku prijal tú ponuku iba preto, že nikdy nebol dobrý v odmietaní. Prilákal veľký dav; ľudia sa pozerali, fotili ho a dokonca mu dali aj nejaké peniaze. Život mu dal predstavenie, o ktorom vždy sníval.

V jednom momente prisahal na život svojho saxofónu, že videl v dave Jungkooka, ktorý tam stál v celej svojej prekrásnej pýche a intenzívne ho sledoval unavenými očami. No predpokladal, že to bolo len tým neznesiteľným teplom, ktoré z neho urobilo totálneho šialenca. Pretože keď sa tam pozrel znovu, mladší tam už nebol.

Napokon o tom povedal Jiminovi a ten mu prezradil, že to pravdepodobne bol Jungkook, pretože každý deň presne v tom čase tadiaľ chodí.

Jeho okamžitá reakcia bola úľava, pretože sa vlastne nezbláznil. Ale tá druhá strana sa chcela ísť navždy zahrabať pod prikrývku, pretože ho ten fagan videl hrať a to mu totálne zvýšilo sebavedomie.

Ďalšou vecou, ktorá sa stala po filmovom večere bola tá, že Yoongi bol k nemu stále viac a viac neznesiteľnejší.

Taehyung bol od prírody nemotorný človek. Všetci jeho kamaráti to vedeli a akceptovali to. Namjoon mu dokonca hovoril, že je to talent, pretože zlomí všetko, do čoho čo i len brnkne. Takže preto Yoongimu neustále rozhadzuje a kazí veci, čo nebolo ani v najmenšom prípade prekvapivé. Vždy, keď sa to stane, Yoongi sa na rozbitú vec iba zahľadí a potom sa s tým prázdnym pohľadom v očiach pozrie späť naňho. Taehyung sa potom nervózne zasmial a sľúbil mu, že mu kúpi nové alebo mu dá peniaze. No on len naňho bez slova zízal. A radšej by ho nechal, aby mu nakričal do tváre, pretože to bolo oveľa menej desivé. No namiesto toho začal po minúte ticha odpočítavať desať sekúnd. Pomaly, čudne a pokojne a než sa dostal k päťke, Taehyung vybehol z izby a plnou rýchlosťou bežal chodbou, aby predišiel hrôze, ktorú predstavoval jeho hnev. Nikdy nečakal tak dlho, aby zistil, čo sa vlastne stane po odpočítavaní, ale nechcel riskovať a zistiť to.

Napriek tomu vždy veril, že bez ohľadu na to, aký problém mu spôsobil, nechá to tak; chvíľu ho to upokojovalo, no samozrejme, rovnako ako to v jeho živote chodilo, všetky dobré veci musia raz skončiť.

©drannie [ao3]
All rights reserved